Jesenné aktivity 2025 - deň prvý

Po roku je tu zas dušičkové obdobie a s ním jesenná prespávačka. Stretlo sa nás zopár, no za to úžasných ľudí. Najskôr sme si rozdelili úlohy, chlapci ukázali svoje svaly a pustili sa do roboty na dvore, ale aj sa zahrali s motorovým parkom našej Minky (https://minka-rrsg.blogspot.com/) – pridali sa potom i baby - a nie že by blondíny nevedeli šoférovať :-D Spoločne všetci nakúpili, baby ženy potom navarili a poobede si všetci dobre oddýchli. Počas relaxu sa dokonca zahrali na architektov ;-) Bolo naozaj treba načerpať sily, veď nás čakala cesta do opustenej nemocnice a iných tajuplných objektov v neďalekom areáli. Netušíte kde? Skúste uhádnuť podľa fotiek... Tu nás po predchádzajúcom dôkladnom štúdiu mapy čakala nešťastná Anička so svojím smutným príbehom.

Tu je ochutnávka z večernej hry: Mladý Janko bol veľmi zaľúbený do Aničky, ktorá bola dcérou bohatého statkára Pecúcha. Ten povedal, že dá svoju dcéru za ženu iba tomu, kto prinesie na jeseň - do 30.10. konvalinky kvitnúce iba na jar. Mladý Janko sa snažil starého statkára obmäkčiť, že sa táto úloha splniť nedá, no starý Pecúch neustúpil. Anička bola z toho taká nešťastná, že sa pred sobášom s Martinom od Mlynárov, ktorý mal veľký mlyn, do ktorého chodili mlieť múku zoširoka ďaleka, rozhodla skočiť do studne. Nešťastný Janko našiel jej telo na druhý deň. Statkár ho obviňoval z vraždy svojej dcéry a tak sa Janko pobral do lesa. Tam žil nešťastný sedem rokov. Každú noc sa mu snívalo o Aničke. Ani tá nevedela nájsť pokoja. Poprosila ho teda...

A tak museli deti podľa mapy a indícií nájsť správnu cestu k hrobu Aničky. Keďže náš areál sa v určitý čas zamyká a nie všetky indície boli jednoznačné, nebolo nič jednoduché – zamotali sme sa, prebehli sme sa, časový limit zo dva razy prepásli, ale hoci s ťažkosťami sme splnili úlohy, napokon naozaj v hodine dvanástej sme našli miesto posledného odpočinku, kedy Anička našla pokoj svojej duše a vyšli sme do civilizácie. Po ceste do rytierskeho sídla sme sa ešte zastavili na cintoríne a venovali sme našim drahým spomienku spolu so svitom zapálenej sviečky.

Na záver dňa sa nám už na nočný výstup na Zobor ísť nechcelo. Je predsa len školský rok a potrebujeme všetci oddych. Ale nezaháľali sme. Decká si zaspievali karaoke, dievčatá pripravili chutné ovocné občerstvenie v podobe pomarančových tekvíc plnených čokoládovým pudingom a ozajstné zemiakové chipsy z ozajstných zemiakov zo Svetlova. Bola to mňamka pri krásnom filme. A potom ešte rozhovory, ktoré postupne tíchli a tíchli, až utíchli celkom...