Mami, ukľudni sa - deň 3.

Zachráň sa, alebo zachráň ty – naša záverečná hra na posledný deň s troškou zamyslenia spočívala po neskorom vstávaní, pretože však sme nespali, v tom, že:

Na papierik napíš svoje meno a povolanie – akékoľvek ti napadne. Svet bol na počiatku nádherný. Vesmír, príroda, všetko bolo stvorené z nesmiernej lásky pre človeka. Ako však plynu čas, prichádzali rôzne generácie, ba i civilizácie a žiaľ vždy prišlo v histórii k zlomovému bodu, kedy zloba, sebectvo a nenávisť ovládli ten ktorý svet a svet, civilizácie, zanikli.

Teraz žijeme v časoch siedmej generácie, ktorá ešte má šancu na prežitie. Mocní ovládli tento svet a smerujú ho do záhuby. Egoizmus opantal ich srdcia a chcú ostatných a všetko na svete ovládať viac a viac. Príroda trpí. Prichádzajú zemetrasenia, tsunami, záplavy, výbuchy sopiek a iné katastrofy. Ľudstvo je na pokraji vyhynutia. Momentálne sa nachádzaš v bunkri hlboko pod zemou.

Z tejto planéty sa však môžeš zachrániť. Môžeš nastúpiť na vesmírnu loď, ktorá ťa odvezie do bezpečia, na novú planétu, kde začneš nový život.

Aby sa tak však stalo, musíš vypísať tlačivá...

A tak deti písali veci, hodnoty, na ktorých im v živote záleží, vyčiarkovali niektoré a na záver sa museli rozhodnúť, koho na hynúcej planéte Zem zanechajú. V pozadí hudba, napätie... Napokon sa deti dokázali vzdať rôznych bežných vecí na samotnom začiatku napr. mobilov, alebo z hodnôt prekvapujúco radosti, len aby zachovali vzťahy, rodinu a lásku. Najväčšia zábava po tomto rozmýšľaní prišla, keď si mali vybrať dvoch ľudí, ktorí do vesmírnej lode nastúpiť nemôžu, pretože by sa loď nevzniesla. Padol krásny návrh vrátiť sa pre nich, no planéta onedlho vybuchne a nijako sa to nedá stihnúť. Samoobetovanie nepripadlo ani raz do úvahy, zato sa však ľahko vzdali diktátora, ktorý v podstate chcel byť na začiatku doktorom, len sa pri písaní pomýlil – výhovorka :-D, a riaditeľa firmy. Ponechali si i výživového poradcu a žumpára, hoci žumpára na odopchanie záchodov až tak netreba, lebo však poradca zabezpečí takú stravu, aby ani WC nebolo treba. Rybára či učiteľku zobrali nakoniec na milosť. Smiali sme sa, no aj sme si uvedomili, že svet, ktorý už dnes tvoríme vo svojich srdciach a vo vzťahoch okolo nás, tento svet je ten, ktorý túžime, aby bol krásny a dobrý. A verím, že taký i bude.

Ešte záverečné upratovanie, chutná pizza z dielne vlastných rúk detí, karaoke a pesničky s našimi menami, to boli naše spoločné posledné chvíle.

Najkrajšia chvíľa a snáď i naša začínajúca tradícia bolo nafúknutie balónika spomínaným héliom, na ktorý sa potom všetci podpísali – i za tých, ktorí museli odísť o niečo skôr - a ktorý sme so záverečnou rečou poslali k nebesám. Ešte snehová vánica, posledné hry a ...

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na chode Letných aktivít i Starokatolíckej cirkvi na Slovensku, nášmu spoluorganizátorovi, za ich neúnavnú prácu.

A potom sa zamkla bránka, aby mohla byť opäť v septembri otvorená pre vás všetkých, ktorí by ste chceli s nami tráviť voľný čas na cezročných aktivitách, Ceste ženy či na Ceste muža :-)