Ako je to s naším jazykom a slovami?

Po ďalšom týždni povinností a radostí sme sa začali hrať a učiť. Medvedí brat a jeho príbeh nám spestrili začiatok a upokojili rozdivočené hlavy :-) Aďka deckám predčítala príbeh a oni na jednotlivé vytipované slová ukazovali dohodnuté znamenia. Aj sa nasmiali, aj si precvičili pozornosť. 

Po tomto krátkom úvode sme prešli do rytierskej siene a prečítali sme opäť list od rytiera Richarda:

Milé dvorné dámy a budúci rytieri!

Prostredníctvom tohto listu všetkých Vás vítam v našej rytierskej sále.

Som rád, že ste si sadli do kruhu a ste pripravení sa dozvedieť niečo nové.

Už ste počuli, že každý rytier musel byť fyzicky veľmi zdatný. K tej zdatnosti patrila napríklad veľká fyzická sila, ktorú rytier potreboval nielen na boj s nepriateľom, ale na to, aby vôbec dokázal nosiť rytierske brnenie. Možno sa tomu čudujete, ale verte mi, brnenie vyrobené z kovových platní bolo naozaj veľmi ťažké. Vážilo približne akých 60 – 80 kíl! Je Vám asi nad slnko jasné, že toto brnenie rytieri nenosili len pre parádu, ale na to, aby ich v boji chránilo pred údermi nepriateľských zbraní. Bojovať s takýmto veľkým nákladom na tele si vyžadovalo veľmi dobrú fyzickú prípravu a preto budúci rytieri už od detstva museli na sebe poriadne pracovať: posilňovať svaly, spevňovať chrbát, učiť sa obratnosti a bojovým technikám. Jedným slovom robili všetko preto, aby sa naučili ovládať svoje telo.

No okrem rúk a nôh rytier sa musel naučiť ovládať ešte jednu dôležitú časť svojho tela. Inak, museli to vedieť aj dvorné dámy a mal by to vedieť každý človek. Svet by bol vtedy určite krajší. Viete, akú časť tela mám na mysli? Skúste to uhádnuť. Je to niečo, čím dokážeme druhého človeka jemne pohladiť, bez toho aby sme sa ho vôbec čo len dotkli a poriadne zraniť, bez toho aby pretiekla čo i len kvapka krvi.

Tou časťou tela je jazyk, pretože slová, ktoré ním vypovedáme, dokážu iného človeka potešiť a rozveseliť, alebo naopak tak veľmi hlboko zraniť, že od tej bolesti začne plakať.

Všetci máme jazyk a od nás záleží, či v našich ústach bude krásne znejúcim nástrojom alebo nebezpečnou zbraňou.

A ako ho môžeme ovládať? Mali by sme sa naučiť správne vyjadrovať a vždy si rozmyslieť, čo povieme a aké slová použijeme. Niekedy to vôbec nie je také jednoduché, najmä vtedy, keď sme rozrušení alebo nahnevaní. Ale ak sa chceme naučiť ovládať náš jazyk, mali by sme sa najprv naučiť mlčať a to najmä vtedy, keď niekto iný hovorí.

Aj keď nás jazyk svrbí, snažme sa ho držať na svojom mieste za zubami a dajme mu príležitosť sa predviesť až vtedy, keď príde na to správny čas. Verte mi, to sa vyplatí.

Nabudúce Vám dvorná dáma Žofia prečíta príbeh o malom rytierovi, ktorý v jednom kuse rozprával.

Zatiaľ sa s Vami lúčim a všetkých srdečne pozdravujem.

Váš rytier Richard

P.S. Možno sa čoskoro uvidíme.

A tu sa začala debata! Rozprávali sme sa celkom dlho o tom, ako môžu pôsobiť naše slová na druhých ľudí. Ako ich môžu povzbudiť, potešiť aj ako ubližujú, či urážajú. Každé dieťa poznalo nejaký príbeh, ako slová účinkujú na jeho okolie. Dohodli sme sa, že si každý vyskúša robiť na jednu polovicu papiera plusy za dobré slová, ktorými druhému pomohol a na druhú polovicu zas mínusy za slová, ktorými druhých akurát tak veľmi nepovzbudil, skôr naopak.

Potom sme sa rozhodli vyskúšať privítať jeseň i v našom umeleckom svete. Deti dostali stromy a na ne a ich okolie mali pomocou vatových tyčiniek robiť bodky ako listy. Práce boli krásne, veď posúďte sami.

Na záver sme ešte precvičili naše dramatické pásmo – Klas je najkrajší kvet a zas nastal čas rozlúčky. No veríme, že o týždeň sa opäť stretneme plní elánu a chuti do novej práce :-)