Cesta tam a zas naspäť - 1. turnus, deň 1.

Vitajte v ríši fantázie, hobitov, trpaslíkov, elfov, čarodejníka, draka, ale i škretov, vrrrkov a Gluma. Hlavne ale v ríši priateľstva, vzájomnej pomoci, hier, nových skúseností, poznatkov a zážitkov – to je prvý turnus Letných aktivít 2024 Rytierskeho rádu sv. Gorazda s názvom Cesta tam a zas naspäť s Hobitom.

Po zoznamovacej hre, nakoľko sa nie všetci poznáme, sme deti rozdelili do tímov, pridelili sme im dobrovoľníkov animátorov a každá skupinka dostala do rúk obhorenú pozvánku na večierok. Tú museli najskôr vylúštiť, pretože bola napísaná, ako ináč, runami – teda v našom prípade písmom trpaslíkov. Na jej základe sa presunuli do kaplnky, kde ich už vo dverách očakával hobit Bilbo. Usadil ich, nešťastný pobehoval hore dole, prečo tie deti prišli do jeho domu, kým ho nenavštívil i trpaslík Gloin a sám kráľ trpaslíkov Thorin. Na dôvažok k nim prišiel i samotný čarodejník Gandalf. Spolu sa zhodli, že spoločne s deťmi podniknú výpravu na Osamelú horu, kde porazia draka a získajú naspäť bohatstvo trpaslíkov. Samozrejme tímy obdržali mapy, kľúčiky od pokladu a inštrukcie k ďalšiemu dianiu.

Vtedy nastal čas na tvorivú aktivitku. Deti si vyrobili krabičky a na ne alebo do nich malé rozprávkové postavičky z farebnej modelovacej hmoty.

Takto upokojení sme sa rozhodli pokračovať v príbehu tým, že sme po cestičke označenej krepovými papiermi navštívili samotného pána elfov – Elronda. Ten deťom v Roklinke povedal, že ich mapy majú na jednom svojom okraji zašifrované tajné písmo, ktoré im odhalí len plameň sviečky. Preto sme si rýchlo zahrali hry ako futbal, ping pong, Mestečko Palermo, ponaťahovali sme sa na rebrinách a na tyči a hneď po návrate sme zobrali do rúk sviečočky a zviditeľňovali sme neviditeľné písmo. Niekomu to šlo, niekomu ťažšie, ale každý získal tajné heslo k pokladu.

Po obedňajšej prestávke nabitej aj vodnými hrami ako je napr. Twister, sme sa pustili do pokračovania nášho príbehu. Viem, v knihe od Tolkiena je poradie troška iné, no z organizačných dôvodov sme museli urobiť menšie zmeny. Na kráse akcie to ale neubralo. Preto teraz až prišiel rad na balenie kufrov, beh popod striekajúcu hadicu k ohnisku skalných obrov, ktorí deti naháňali a získavanie roztrhaných obrázkov alebo hádaniek. Nebolo to ľahké, ale bolo to zábavné. Nakoľko sa potom troška ochladilo, nepokračovali sme vo vodných hrách, ale prechod cez škretiu bránu sme uskutočnili poriadnou škreťou naháňačkou.

Lenže deti len tak neunavíte. Niektorí mali ešte energiu na Just dance, iní na tvorenie, ďalší na rozhovory, proste užívame si prázdniny plnými dúškami. A zajtra pokračujeme v našom príbehu ďalej :-)