Chrobáčiky 1.

Lietať ako vtáčik či ako svetluška? Naše deti sa po čase strávenom v školských laviciach rozbehli po dvore práve ako malé chrobáčiky s lampášikmi. Dôvodom je aj to, že po dočítaní knižky o Malom princovi od Exupéryho, sme sa nedočkavo pustili do prvej kapitoly o Chrobáčikoch od Jana Karafiáta. Zoznámili sme sa s malým neposlušným Svätojankom, jeho oteckom a mamičkou, kamarátkou Majkou a krstnou mamkou. Hovorili sme o poslušnosti – napr. si deti zahrali hru presne takú, ako sa v knižke predviedol Svätojanko – ten sa hojdal, hojdal, až spadol a potom kričal na plné hrdlo. Deti tiež kričali, kričali, ale na povel dokázali stíchnuť. Potom sme čítali o tom, ako pôsobia škaredé slová na druhých, ale i na nás samotných. Aké to je, keď počujeme také slová my a aký vplyv majú na naše okolie, keď ich vypovieme my. Zahrali sme si tichú poštu – veď nie každé vypovedané slovo aj môže byť počuté alebo pochopené správne. Alebo sa postavili ku klavíru a skúšali, ako znejú rôzne jeho tóny. Každý z nich im pripomenul iné zvieratko – napr. medveďa, svetlušky a kopec iných. Aj sa i nás spievalo, aj sa tvorilo. Každý správny chrobáčik má totiž svoj vlastný lampášik, ktorým svieti a prináša ľuďom radosť. Deti sa teda pustili do tvorenia malých svietnikov z paličiek. Táto práca nám však dlhšie trvala a preto si ju dokončíme po prázdninách. Všetci prežime v pokoji nadchádzajúci dušičkový čas a už sa na vás tešíme opäť nabudúce :-)