Čo sa stalo nové v tom terchovskom dvore...

Čas letí neúprosne, preto sme sa rozhodli si troška zamakať, aby sme si stihli užiť aj zábavu. Hneď ráno sme sa pustili do doštudovania scenára a rozhodnutia, či budeme pokračovať v historicko-legendárnej rovine alebo celkom rozprávkovej. Vyhrali fakty. 

Po rozcvičke sme sa teda hodili do gala – deti si poobliekali svoje vlastne pomaľované ľudové kroje – tričká, zobrali sme valašky, sekerku, meče, kone a poklady a šup sa do lesa. Teda do parku :-D

Nakoľko bolo prírodné prostredie najlepšie pre nakrúcanie takéhoto typu filmu, deti boli i na vzduchu – i v tieni. Zbojníci ozbíjali bohatých pánov a paničky, chudobné žienky dostali zopár vecí na skrášlenie a niekoľko zlatých. Zábavy bolo neúrekom, pretože občas ušli zbojníci na inú stranu, ako mali, občas sa to zas podarilo bohatým a vojaci – tí behali po šírom kraji... :-D

V našom rytierskom sídle sme dokončili posledné dve scény – súdny proces s Jánošíkom a náznak jeho popravy. 

Deťom sme dali i neoddeliteľné ponaučenie, posolstvo, ktoré Jánošík daroval nášmu slovenskému národu:

Juraj Jánošík - národný hrdina Slovenska

Bohatým bral, chudobným dával. Zastával sa utláčaných. Bol statočný, hoci bol ešte veľmi mladý. Jeho posolstvo však nespočíva v zbojníčení, ale v jeho pohľade na obyčajný, chudobný a utláčaný ľud a súcite s ním. Jeho sa zastával, jemu daroval svoje bohatstvo, za neho položil svoj život...

Poukázal na nespravodlivosť a priepastný rozdiel medzi chudobou a bohatstvom v tých prípadoch, kedy človek človeku neslúži, ale sa nad neho vyvyšuje, ponižuje ho a trápi.

Veď či nie je poslaním každého človeka žiť pre toho druhého?

Či pravá láska nemá dávať, zabúdať na to, že dala a dávať ďalej?

Poobede sme sa už vrhli len na vodné hry, pri ktorých bolo zábavy vyše hlavy. Aby však deti mali radosť i z vykonanej práce, pustili sme sa skoro celkom na záver na maľovanie kvetináčikov. Tieto sa deťom naozaj vydarili a mnohí sa s nimi veľmi pekne vyhrali :-)

Zajtra sa už budeme len hrať. Veď sú predsa prázdniny!