Dokončili sme vešiačiky - a aké sú krásne

Vŕtame až do... Nie do kosti, nie do zubov, ale vŕtame doštičky, na ktorých máme vešiačiky. To bola hlavná téma nášho stretnutia. Ale iba vonkajšia. Vnútorné zamyslenie sme venovali pokazenému kolotoču. Že to nedáva zmysel? Ale áno. Keď sa niečo pokazilo, treba to napraviť. A keď vieme, kde nastala chyba, ľahšie ju dáme do poriadku. Presne tak je to aj so vzťahmi vo svete medzi ľuďmi, ale i v našom vlastnom srdci. My sme sa porozprávali o tom, ako to vyzerá, keď neposlúchajú deti. A už vieme, kde nastáva chyba. O jej oprave sa budeme rozprávať zas nabudúce. Aďka nám pripravila hru, pri ktorej sme sa nasmiali, pretože ukázať nožnice, opice, stromy, domy... a pri tom sa trafiť tak, aby sa vytvorili dvojičky, nie je jednoduché, ale je to určite zábavné. Potom nás čakala práca – vŕtanie - každé dieťa vzalo do rúk vŕtačku a samé si vyvŕtalo dierky - takže máme medzi sebou šikovných majstrov ;-), dokončovanie, motanie špagátikov. Ešteže máme Aničku, Aďku a Evku. Veľmi nám pomohli a tak sme sa na záver mohli tešiť z krásnych originálnych vešiačikov. Som zvedavá, kde budú v domovoch detí visieť a čo sa na nich bude hompáľať :-)