Druhý deň s násťročnými na túre

Dnes sme sa zobudili poriadne unavení po búrkach, ktoré nad Nitrou hrmotali. No nechajte našu mládež oddychovať celý deň... Samozrejme sme ju nechali :-) No oddych bol dosť aktívny. Po včerajšej rozcvičke – teda po ceste do parku s otlakmi na nohách, sme sa dnes vrhli na prechádzku na Drážovský kostolík. MHD nás vyviezla na Liečebný ústav a nohy nás zaniesli krásnymi voňavými cestami cez nádherne rozkvitnuté Zoborské lúky a Meškov vrch, po šmykľavých skalách – až k nášmu vytúženému cieľu – ku kostolíku. Čas bol krásny, hoci bolo dosť dusno, ale keďže sme mali medzi sebou poriadnych turistov, i tí slabší sa odhodlali a úplne dokonalo sme všetky zákutia zvládli. Keď sme sa vrátili, unavení sme si ani nesadli a už sme aj s deťmi zabezpečovali večero-obed :-) Kto by totiž nemal rád domácu Aničkinu pizzu ;-) Takže po krátkom zamyslení sa nad svojou rodinou, jej významom pre nás, rodičovskou úlohou a hodnotou našich rodičov, nad cenou priateľstva... sme sa sústredili i na hry. A že boli výsledky nášho hrania zábavné a smiešne, svedčili výbuchy veselia. Raz sa decká ocitli na záchrannom člne uprostred oceánu a museli v skupinkách vybrať len 5 vecí z 12-tich na základe úplnej vzájomnej zhody. A viete si predstaviť, ako to vyzeralo, keď si mladučkí vybrali svoje povolania od majiteľov podnikov, cez prezidentku, pekára, upratovačku, političku, či pediatričku s agentom FBI! A teraz – vyberte spomedzi seba jedného, ktorý z vás musí byť vyhodený z klesajúceho balónu... Kto prežije? Decká sa pustili poriadne do sebaobhajoby typu – keby nebolo politikov, na koho by ste nadávali? No ale prežila nakoniec len šéfka FBI a pediatrička. No hodnota priateľstva sa ukázala – nikomu nik nechcel zle, každý sa smial, potľapkával vypadnutého súcitne po pleci a víťazom žičili. Áno, naše deti sú pravými priateľmi nielen sebe navzájom, ale i nám dospelým. A že si vážia rodičov a sú ich veľkými vzormi, o tom nech vám povedia oni sami, alebo ich slovníčky plné otázok a odpovedí :-)