Dušičková prespávačka, deň 1.

Viete, ako niekoho naplašiť? Viete, ako nakupovať ako skupina a potom pripraviť pre celú partiu chutnú večeru? Viete, ako si užiť super večer? Na Dušičkovej prespávačke sme na to spolu s násťročnými prišli. Super recept je mať super partiu kamarátov.

Prvý deň sme sa stretli až po ukončení školy a všetkých povinností. Deti sa hneď vydali na nákupy, aby bolo z čoho pripraviť večeru, zajtrajšie raňajky a užiť si večerný film. Najvtipnejšia momentka z nákupov bolo oslovenie nič netušiacej cudzej dievčiny – zámena za našu parťáčku: „A ty čo robíš? Veď poď nakupovať s nami!“ :-D

Po chutnej večeri pripravenej našimi mužmi sme sa vydali na nočnú hru. Do brezáku sme sa pustili opačnou stranou cez cintorín. Deti zapálili pod krížom sviečky a spomenuli na svojich drahých v duchovnom svete. Potom sme sa pustili na štart našej hry. Anička nás už čakala pod bielymi brezami s inštrukciami a časovým limitom 15 minút. Na niekoľkých stanovištiach nás čakali bubáci, ktorí pod záhybmi svojich šiat ukrývali slabiky skrytých hesiel. Keďže časový limit deťom nestačil, nestihli lúštenie dokončiť. Ale nevadí – aj zajtra je deň ;-) Decká pri hľadaní rušili živí strašiaci – naši najstarší. Za zvukov tajomnej hudby ponaháňali hľadajúcich a nedovolili im v kľude sa sústrediť na tajničky. Ale deti sa ich nebáli. Viete, kto sa zľakol? Zvuku uťahovačky sa zľakol neznámy náhodne okoloidúci mladý muž nápadne sa podobajúci na nášho Andreja B-) Násťroční sa nebáli ani strašenia nestrašenia – alias naháňačky, ani sa sami v lese nebáli, keď na nás čakali po upratovaní záclon. Naopak – odvážne prišli naspäť do nášho rytierskeho sídla, ponaháňali v parku a mimo neho mňa, odvahu im nezobrala ani zamknutá bránka a ani motýlik. A stále majú rečí a rečí – nemyslím si, že ešte dnes pôjdu spať ;-)