Dušičky

Sviatok všetkých svätých a pamiatka zosnulých – sviatky, ktoré sú spojené s mesiacom november, jesenným počasím, zdobením hrobov, zapaľovaním sviečok na cintorínoch, spomienkami na zosnulých – blízkych i neznámych...

Z histórie vieme, že sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) preložil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Na sviatok Všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky všetkých verných zosnulých. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.

Na Slovensku siaha úcta k mŕtvym až k našim praslovanským predkom. Podľa ich predstáv sa duše zomrelých naďalej zúčastňovali na udalostiach svojho rodu, ktorý si ich mal uctievať primeranými obradmi. Z oravskej doliny pochádzajú údaje, že sa na cintorínoch v noci z 1. na 2. novembra umiestňovali dokonca jedlá a nápoje pre ”dušičky” – ako pozornosť pre ne alebo ako pokrm pre chudobných a tých, čo sa za ne modlili. (http://domov.sme.sk/c/3565334/dnes-sviatok-vsetkych-svatych.html)

Každý z nás pochádza z nejakej rodiny. Má svojich predkov... A podaktorí z nich, nakoľko ak veríme život po smrti, sú v duchovnom svete. Aké je tam ich miesto, ktoré zaujali? Ako sa im darí? Sú s nami spojení? Žijeme svoj život izolovane od nich a oni od nás? Existuje nejaká spolupráca duchovného a fyzického sveta? Toto sú otázky, ktoré by nás mali trápiť každý deň. Poskytujú nám možnosť v prípade správnych odpovedí vytvoriť pravé rodiny, ktoré drží pokope silné puto lásky spájajúce dva svety.

Veríme, že totiž pravá láska dokáže spojiť všetko a všetkých. Spomienky, modlitby, láska... nás spájajú, hoci je každý z nás v inej izbe domu, hoci sa nevidíme, hoci nás niečo rozdeľuje.

A tak sa spojme tento čas v pokojnom rozjímaní a modlitbách. Prepojme fyzický a duchovný svet a spoločne sa pokúsme vytvoriť svet, kde nebudú žiadne bariéry. Svet, kde budeme žiť spolu všetci živí.

Bolo by krásne viesť i naše deti k cíteniu s druhými – s našimi predkami, s ľuďmi a ich citmi v tento čas... Preto sa teraz počas prázdnin na našich zvyčajných aktivitách nestretneme – dáme tak príležitosť rodinám byť spolu počas sviatkov, a budeme sa na všetkých tešiť dňa 7.11.2016, kedy sa porozprávame i o uplynulých udalostiach.