Dušičky

Október sa chýli ku koncu a s ním prichádza dušičkový čas. Naša Aďa si na túto tému pripravila prezentáciu. Pútavo nám porozprávala o sviatkoch ako Halloween – k tomuto sviatku pridala aj legendu o vyrezávanej tekvici (osobne som ju vôbec nepoznala, ale je fakt zaujímavá. Prečo? Poviem potom...), o keltskom sviatku Samhain a o kresťanskom Sviatku všetkých svätých a Pamiatke zosnulých. Je jedna vec, ktorá ich všetky spája – svetlo. Nie je to krásne? Svetlo totiž v kontexte duchovného sveta môžeme vnímať ako Svetlo poznania, lásky, toho, ktoré nám ukazuje cestu... Takže sa môžeme tešiť z týchto sviatkov – tešiť sa, že máme vôkol seba ľudí, či už na tomto svete alebo v duchovnom, ktorí nás podporujú, ľúbia a záleží im na nás. Zároveň je to výzva pre nás, aby sme im venovali svoj čas, pomáhali si navzájom a vytvorili svet plný pravého nefalšovaného a nesebeckého šťastia a lásky. A v tom sa práve tieto dva svety, v ktorých ako ľudstvo žijeme – duchovný i fyzický – môžu zjednotiť.

Na záver prezentácie Aďa predniesla príbeh o dvojičkách v brušku. Možno ho poznáte. Je krásny plný zamyslení nad tým, či existuje niečo po... Po smrti v prenatálnom živote – narodení z lona našej matky do fyzického sveta, alebo po smrti vo fyzickom živote – narodení do duchovného sveta. A zároveň je to zamyslenie nad samotným životom – nad jeho plnosťou a cieľom nášho bytia.

Aby sme len neteoretizovali, rozhodli sme sa zájsť na miestny cintorín a tam pod hlavným krížom zapáliť sviečky za našich drahých, ktorí odišli do duchovného sveta.

Po návrate sme vyrobili jesenné ikebany, ktoré si deti môžu nechať doma na ozdobu alebo ich taktiež zaniesť na hroby svojich blízkych.