Erupcia nielen sopky, ale aj radosti

Naši teóriou zaškolení vulkanológovia sa naživo pozreli na výbuch sopky. A že to boli šupy!

Najskôr ale práca, potom zábava. Takže si decká svoje sopky z minulého týždňa pomaľovali a pripravili na záverečné vystúpenie. Niektorí sa tešia, že už nikdy nebudú maľovať na obrúsky a niektorých potešilo miešanie farieb v pohárikoch, aby sa aspoň troška rozriedili :-D Ale aj takáto skúsenosť je skúsenosť. Nuž a potom bolo treba na etapy povynášať naše hory von na vzduch, kde Aďa pripravila záhadný červený nápoj (ocot s červeným potravinárskym farbivom – mňam :-)), deti si do sopiek nasypali sódu bikarbónu (niektorí neodolali a okoštovali – veď koniec koncov ju deti môžu po troškách jesť, keď ich bude páliť záha) a .... Bum :-D

Každá jedna sopka perfektne vybuchla.

Záverečný prepad stien, vznik tzv. kaldery - bol dielom okamihu. Len jedna sopka odolala nohám obrov.

Chémia, geografia, výtvarná, to všetko na záver išlo bokom a svoj čas sme venovali tomu, čo sa deti nenaučia v školách. Je to niečo, čomu sa učia každý okamih svojho života. A dokonca si trúfam povedať, že oni to už vedia. Touto záhadnou a vznešenou témou je: Robiť radosť druhým. Čo urobí radosť mne? Čím urobím radosť tebe? Nie, naše deti sebecké nie sú. Myslia na druhých a snažia sa potešiť smutných, rozveseliť svoje okolie, upokojiť búrky a podať pomocnú ruku všetkým, ktorí to potrebujú :-)