Rytiersky rád sv. Gorazda"Budúcnosť bude patriť tomu, kto prinesie svetu najväčšiu nádej"

Hókusy, pokusy :-)

Publikované 17.01.2017 v 09:55 v kategórii Výchovno-vzdelávacie aktivity, prečítané: 59x

Čo nás čaká nabudúce? Uvidíme spolu s Vami :-) Takto sme minule končili našu správu o aktivitách z minulého týždňa. A čo nás naozaj čakalo? Samé prekvapenia, dokonca sme ani všetko nestihli... Ale začnime poporiadku.

Viete, čo potrebuje každý rytier okrem brnenia, zručností a pozitívnych morálnych vlastností? No predsa koňa! A o takomto rytierovi s koňom bol príbeh, ktorý si deti vypočuli. Veľa sa pri ňom zasmiali, no zároveň sa mohli na záver zamyslieť nad jeho hlavnou myšlienkou: príbeh hovoril o tom, ako sa mladý chudobnejší rytier zamiloval do krásnej dievčiny z bohatého rodu. A hoci bol veľmi udatný, otec jeho vyvolenej sa len zasmial nad žiadosťou o ruku svojej dcéry. Práve naopak – sľúbil ju svojmu priateľovi, starému a chamtivému kniežaťu. A nakoľko v tej dobe nemohli dámy rozhodovať o svojich partneroch, ani dcéra bohatého muža takto urobiť nesmela a musela sa pripraviť na svadbu. Ako by to však bolo, keby musela ísť pešo? Každý v tom kraji, kde žili, vedel, že jediný nádherný a statný kôň je kôň chudobného rytiera. Preto sa správca otca nevesty pobral za rytierom a požiadal ho o toto zviera. Čo rytier urobil? Mohol povedať nie, no on vedel, v akej ťažkej situácii je jeho milovaná a preto jej chcel ukázať, že ju stále má rád a myslí na ňu aspoň požičaním svojho koňa. Predvečer svadby sa stretli všetci svadobčania a ako to už vtedy bývalo zvykom, popíjali až do rána, riadne podnapití si na hodinku pospali a takí malátni sa pobrali v sprievode do mesta do kostola, kde sa mal konať sobáš. A čo sa stalo? Deti tu začali rozvíjať rôzne teórie, no po utíšení sa dozvedeli, ako príbeh pokračoval... 

Nevesta bola veľmi zarmútená a ako sedela na koni svojho milovaného, ani si nevšimla, keď kôň zrazu zišiel z cesty. Dievčina si to všimla, keď už bola hlboko v lese, cez ktorý cesta viedla. Radšej však bola rozhodnutá zomrieť v pazúroch divých zvierat, ako byť po boku chamtivého kniežaťa. Preto sa nechala i naďalej niesť na chrbte koníka. A ostatní svadobčania? Jedni si mysleli, že nevesta je vpredu, tí vpredu si mysleli, že je vzadu... Stratu nevesty zbadali až pred kostolom. Po hádke sa pustili do hľadania stratenej. Medzi časom sa dievčina dostala až pred bránu malého hradu, v ktorom žil jej milovaný rytier – veď koník po tej ceste chodieval deň čo deň... Keď sa dvaja zaľúbení stretli, pocítili, že to môže byť znamenie od Boha pre ich lásku a ihneď sa zosobášili. Samozrejme otec ich našiel, no bolo už neskoro a tak po prekonaní hnevu sa nakoniec otec so zaťom zmieril a príbeh sa skončil šťastne.

No ako by mohli po takomto fascinujúcom príbehu vyzerať tvorivé dielne? Predsa len tak, že si deti vytvorili svojich vlastných koníkov na paliciach a ozajstnými chvostami. Na záver sa na nich aj povozili.

Keďže nám ostalo ešte niečo času, pripravili sme pre deti domáce laboratórium. Postačilo nám mlieko, ocot, sóda bikarbóna, potravinárske farby, olej, voda a nezabudnuteľné rukavice. Potom sa začala séria pokusov a kopec zábavy pri pozorovaní farebne bublinkujúcej vody, plávajúceho citróna, ktorý mimochodom veľmi deťom chutil, či aktívnej sopky :-)

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?