Horúca linka do neba

Dnes sme sa stretli s prázdnymi rukami... a s nožnicami :-) Naši dvaja chirurgovia zobrali do rúk skalpel a vrhli sa na rukavice. Vystrihli z nich dielko, ktoré snáď stihneme s deťmi do Vianoc spraviť. O čo už konečne ide? Do rukavíc sme naliali betón a vytvarovali do misiek. Pokus vyšiel a teraz po vychytaní múch sa chceme na akciu vrhnúť spolu s deťmi. Tak nám držte palce :-)

No o čom bolo naše stretko naozaj?

Pozostávalo z dvoch častí – teória a prax.

Časť prvá: téma Horúca linka do neba:

Myslím, že každý z nás vie, čo je modlitba. Dostanem sa do problémov ja alebo moji drahí a hneď mi naskočí: Prosím, nech sa to podarí... Nech sa problémy vyriešia... Ani si to neuvedomujeme a obraciame sa v duchu na niekoho, koho nevidíme. A či už tento rozhovor nazveme modlitbou alebo ináč, je jasné, že očakávame pomoc Vyššej moci.

No ako je to s našou vďačnosťou? Modlíte sa aj, keď vidíte niečo nádherné? Keď zažijete niečo ducha povznášajúce? Asi tiež. Poviete si predsa v duchu: To je nádhera! Ach, ďakujem, že môžem byť účastný tejto krásy...

Ani si to neuvedomujeme a rozprávame sa v duchu – vedome i nevedome – s niekým, kto nás prevyšuje. Áno – rozhovor. Žiaľ často jednostranný, no predsa, keď lepšie počúvame svoj život, vidíme, že či už v Boha – Lásku – Vyššiu moc... – veríme alebo nie, predsa sa výsledky dostavujú. Po takýchto rozhovoroch sa v nás usídli pokoj, po ktorom túžime. Po takomto rozhovore sa veci akoby samé od seba začnú riešiť. Ak to zhrniem, je to tak v našom vnútornom živote.

Modlitba, vnútorný rozhovor – to je rozhovor s naším Rodičom. Malé deti sa neustále obracajú na svojich rodičov s rôznymi požiadavkami. Ako maličké bábätká s plačom a smiechom, starší slovne, gestami... A prižmúrme, alebo zatvorme oči – i vnútorný rozhovor je rozhovor dieťaťa s Rodičom. Je to rozhovor plný emócií, ktorým si vylievame svoje šťastné alebo ubolené srdce. Je to vzťah dôvery :-)

Časť druhá: Nácvik vianočného pásma.

A zas je tu nácvik. Tento raz na doskách, ktoré znamenajú svet. V predadventnom období zneli vianočné koledy naozaj zo srdca silno. A texty vianočného príbehu dojemne. Lenže na čo nám je len rozprávka, ak nemá pointu? A veru má. Nie rozprávka, ale realita spred dvoch tisíc rokov a prelínajúca sa až do súčasnosti... Kedy ale konečne nebude treba si hovoriť poučky, ale už ich začneme aj konečne žiť?