Hry bez hraníc - deň prvý

Nový týždeň, nový turnus, nové detičky, nová zábava a úžasné Hry bez hraníc. Stretli sme sa, zoznámili sme sa, rozdelili sme sa do skupín ku stolom i do tímov ku hrám. Vznikli nám tak skupinky štyroch farieb, ktoré si na úvod vyskúšali svoje zručnosti v práci s cukríkmi – postavme si vežičky. Naši stavitelia zastupovali Slovensko, Francúzsko, Maďarsko i Taliansko. Veže boli šikmé, nakláňali sa na všetky strany, rástli a rástli a deti výskali, len aby im ich staviteľské kúsky nespadli prv, ako ich Anička pomerala. A nemerala len veže, ale i deti – a že narástli nám za ten rok poriadne!

Potom sme sa pustili do výroby tímových vlajok. Nie však maľovaním, ani vyšívaním, ale sprejovaním. Keďže každá vlajka má mať svoju žŕdku, v parku decká ako prvé ponachádzali poriadne palice, na ktoré si vlajky potom pripevnili.

Zahrali sme si i futbal – no zas nie tak ako ho pozná každý. Pri našom prevedení si deti precvičili streľbu na bránu s poriadnymi brankármi. Najskôr sa však museli minimálne tri krát zatočiť a až potom vystreliť. Páčil sa mi tímový duch povzbudzovania i dobrosrdečný smiech, keď sa niečo nepodarilo. Deti sa neposmievali, ale užívali si hru.

Nakoniec sa v parku zahrali i na ihriskách, Mestečko Palermo, ping pong a ozajstný futbal.

Poobede po poriadnom oddychu sa nám otvoril dvor so svojimi krásami vodných hier. Zahrali sme si na Slepú babu s vodnými pištoľkami, pričom deti mali na nohách hrkálky. Tie však ani počuť nebolo, tak deti pod spŕškou studenkavej vody pišťali. Na rad prišiel aj rokmi obľúbený tobogán.

Schladené decká stihli pred odchodom domov vedomostný kvíz, kde sa okrem informácií o parašutizme dozvedeli i zaujímavosti zo života Štefana Baniča, potom si nechali urobiť zopár tetovaní, zahrali si Just dance, Hádaj kto a kopec iných vlastných hier.

Aké hry v Hrách bez hraníc nás čakajú zajtra ;-)