Rytiersky rád sv. Gorazda"Budúcnosť bude patriť tomu, kto prinesie svetu najväčšiu nádej"

Hry - na hudobné nástroje i s vodou :-)

Publikované 05.06.2018 v 09:49 v kategórii Výchovno-vzdelávacie aktivity, prečítané: 12x

Kam sa podela príprava na dnešný deň? Ďalšia skupinka detí nám odišla do školy v prírode. Náš počet tým zas klesol na nebezpečné minimum, ale za to sme sa rozhodli, že si poriadne oddýchneme.

Bez úvodného slova však ani na krok. V nedeľu som sa zúčastnila akcie, ktorá sa skladala z dvoch neoddeliteľných častí – duchovnej a kultúrnej. V prvej som si vypočula príhovory, ktoré sa spájajú so zmenou každého jedného z nás, so zmenou celého sveta, so zmenami potrebnými na to, aby sme ako ľudstvo konečne začali žiť život v láske, mieri a pokoji. Boli to slová, ktoré prinášajú nespokojnosť s vlastnou ľahostajnosťou a zároveň povzbudzujú, pretože dávajú každému z tých, ktorí si ich vypočujú, ten pravý pocit jedinečnosti a nenahraditeľnosti v tomto svete. Druhá zložka programu bola kultúrneho rázu – hral tu profesor z Českej republiky na piane, orchester taktiež z Českej republiky a našu slovenskú kultúru zastúpil folklórny súbor s tancami a spevom ľudových piesní. A práve hudba mala za úlohu umocniť v srdciach účastníkov prednesené slová.

V maličkom meradle sme si to vyskúšali i my malí rytieri. Najskôr sme deťom priblížili dôležitosť ich samotných a ich vplyvu na svoje okolie. Ich silu, ktorá dokáže zmeniť smutné srdcia, povzbudiť ľahostajných k činnosti, silu, ktorou dokážu už dnes vo svojom veku vplývať na svoje okolie v tom dobrom. Potom si každé dieťa vybralo svoj hudobný nástroj a prvá ich úloha spočívala v hre naň len tak pre seba bez ohľadu na celok. Jednoducho povedané – každý mal počúvať iba seba a nevšímať si druhého. No skrátka chaos. Potom deti prestali a začali hrať spoločne do rytmu pieseň Kohútik jarabí a Medveďku, daj labku. Že aký bol rozdiel? Presne taký istý, aký vidíme my dospeláci v spoločnosti, kde vládne namiesto egoizmu spolupráca...

A teraz už konečne – hurá do praku! Zobrali sme so sebou kýbeľ vody, poháriky a lopty. Prvá hra decká osviežila. Každý mal za úlohu pribehnúť ku kýbľu, nabrať do pohárika vodu a utekať s ňou k hráčovi v poradí. Opatrne mu ju odovzdať. Opatrnosť však nie je pri hrách s vodou nikdy namieste. A tak boli deti aj osviežené aj vybehané.

Nuž a potom nám ostal už len čas na futbal a hru Mestečka Palermo.

Na budúci týždeň nás čaká ešte záverečné vystúpenie v domove dôchodcov, na ktoré sa už teraz veľmi tešíme :-)

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?