Hudobný deň - deň druhý :-)

A je tu hudobný deň. Deň, ktorý sa začal rozcvičkou detí deťom a potom listami od Wolfiho:

Som výnimočný. Aj vy, ale ja extra. V piatich rokoch som cestoval do Mníchova a potom do Viedne, aby ma ľudia obdivovali. V Bratislave som si kúpil koč, aby sme sa v ňom mohli voziť celá rodina.

Máte čas sa hrať? Zabávať s kamarátmi? Ja som musel od útleho detstva tvrdo pracovať. Každý deň Keď som bol dospelý, povedal som si, že stačí. Odišiel som od svojho zamestnávateľa. Odvážny krok, však? V mojej dobe sa to nesmelo.

Žil som so svojou milovanou rodinou život v bohatstve, no pretože som bol poriadne nezodpovedný – s hanbou priznávam, že som bol hazardný hráč – často som býval vo finančnej tiesni. Vždy ma však zachránil nejaký boháč, čo za mňa zaplatil moje dlhy.

Dnes o mne hovoríte, že ma údajne zabil môj konkurent. No nie je to pravda. Tomu sa darilo tiež dosť dobre. Keďže som býval veľmi často chorý a lekári neboli to, čo dnes, zomrel som dosť mladý – mal som len 36 rokov. Moje telo neskončilo v spoločnom hrobe, aj keď mi v zemi robia spoločnosť štyri ďalšie kostry. Bol som riadne pochovaný a moje Rekviem znie do dnešného času v koncertných sieňach.

Ešte stále neviete, kto som? Za svoj krátky život som vytvoril vyše 600 hudobných diel, symfónií, koncertov, opier, komorných aj zborových skladieb a výrazne som ovplyvnil ďalší vývoj hudobnej tvorby až po vašu súčasnosť.

Hovorili o mne, že som zázračné dieťa – Wolfi.

A ešte sme sa dozvedeli pár viet o Ericovi Claptonovi:

Tlačia vám do hlavy osobnosti dávnej minulosti ešte spred čias dinosaurov? Ja vás z tejto biedy vytrhnem. Som človek na svojom mieste.

Moju prácu môžete počuť.

Ak sa vydáte do Ameriky, môžete ma aj stretnúť – naživo.

Milujem gitaru, rock a biele blues.

A milujem svojho syna, ktorý je už v nebi.

Tak troška zo stredu:

Poznal by si moje meno,

keby sme sa stretli v nebi?

...

Podržal by si ma za ruku,

keby sme sa stretli v nebi?

Nuž a čo ďalej? Usporiadali sme si súkromný koncert. Niektoré deti hrali na klavír, iné spievali – dokonca u nás účinkoval aj zbor s Pocahontas Farby vetra pod vedením Laly a vďaka pani učiteľke zboru z Arsstudia :-) a dokonca sme mali i hru na gitaru. Všetci účinkujúci boli skvelí a žrebovaním zvolená porota uznala, že si všetci zaslúžia stáť na prvom mieste ;-) Veľká vďaka patrí i úžasnému publiku, pretože bez neho by umelci nemohli zažívať tú pravú radosť zo svojho výkonu.

Hudba je reč ľudstva, ktorej rozumie každý – či je z Ameriky, Afriky, Austrálie či Európy... Čistá hudba naplnená láskou je rečou, ktorá nás navzájom spája a skrze ňu máme silu vybudovať svet dobra :-)

Nuž a hurá do parku! Hrali sme opäť futbal, padák, Mestečko Palermo a po návrate ping pong. No vyskúšali sme si aj hry ako je naháňačka s handicapom, pri ktorej mali deti zaviazané ruky za chrbtom a Molekuly, pri ktorých sa deti dosť nasmiali.

A tvorivé dielne? Tie že by nám ušli? Ani náhodou nie! Dnes prišiel rad na koláž. O každom výnimočnom umelcovi sa píše v novinách, preto sme použili staré zažltnuté noviny a keďže sme mali hudobný deň, poskladali sme z útržkov notových záznamov nové skladby.

Po obedňajšej prestávke sme sa osviežili pri tobogáne a ešte sme si zahrali na takých hudobných nástrojoch, ako je panova flauta, vajíčka, tamburíny, triangel, dažďové palice, bubienky...

A nakoniec už len a aj tanec :-)

Takto sme sa pretancovali do ďalšieho dňa, ktorý nás netrpezlivo čaká. Deň divadelný :-)