Internet

S internetom sme zatiaľ veľmi spokojní, máme doma 500vku a ide super rýchlo. Wifi je stabilné, využívame ho naplno od mobilov, tabletov až po...

Odborníci hodia reč o dátach, rýchlosti internetu, všakovakých možnostiach jeho pripojenia... Ja sa otvorene priznám, že tomu nerozumiem. A verím tomu, že ani minimálne polovica používateľov netuší, ako internet funguje. To nám však nebráni v jeho používaní.

Detí sa dnes pýtame, ako často, kde a na čo využívajú oni internet. Je to každý deň, pár krát do týždňa... Sú to hry, sledovanie filmov, komunikácia s kamarátmi (cez messenger, FB, iné), písanie prác do školy, hľadanie informácií, ktoré ich zaujímajú...

Keď si pustíte čarovnú skrinku či škatuľku – počítač či telefón – s pripojením, môžete poľahky nájsť rôzne obrázky s melancholickými textami, ako je napr. Keď ste sa narodili pred rokom 1985, pamätáte si ešte detstvo, kedy ste sa hrali vonku s kamarátmi. Na porovnanie minulosti a súčasnosti vám potom udrie do očí obrázok dnešného radu detí držiacich v rukách mobil a nehľadiacich doprava ani doľava.

Nie, nie je zlé, že sa celý svet zrazu akoby scvrkol do jednej malej guľôčky. Všetci sme si blízko. Nevadí, že jeden z nás sedí v Amerike a druhý na Slovensku – obaja pri počítači – vďaka internetu si totiž môžu písať či volať a dokonca sa i cez kameru vidia. Nemusia týždne čakať, kedy loď pripláva s ich listom (hoci i toto má svoje čaro). Je to úžasné spojenie, ktoré spája rozdelené. Snívajme (a robme niečo i pre to), že raz bude takéto spojenie i medzi týmto a duchovným svetom ;-)

Takže áno i nie. Internet je dobrá vec. Vždy však záleží na nás, ako ho využijeme. Či v náš prospech a prospech ostatných, alebo na svoje zotročenie :-) My sme ho teraz na vyhľadávanie informácií nepotrebovali, pretože máme vedomosťami poriadne nadupané deti – zahrali sme si Čo ja viem. A ozaj deti neváhali. Bzučiaky bzučali v jednom kuse a ja som niekedy naozaj nevedela, kto zabzučal prvý :-D

A ako je to s komunikáciou medzi nami ľuďmi? Je to naozaj tak, že každý hľadí do svojej škatuľky? Moje deti ma priviedli na fajn experiment, ktorý sme zrealizovali počas piatich minút prechádzky do parku (odporúčam vyskúšať ;-)) – v meste sme zdravili všetkých okoloidúcich a kývali všetkým autám. Mali by ste vidieť radosť našich detí, keď im niekto odkýval :-D Ani policajti sa nedali zahanbiť :-) Všetci – zdraviaci i pozdravení – mali hneď lepší deň :-)

A keďže spomínam park, áno, rozhodli sme sa využiť krásne počasie i na futbal a rôzne súťaže, ktoré si deti samé usporiadali :-)