Jánošík rozdával aj koláčiky

Viete, koľko žilo na svete ľudí 27.9.2017 o 10,22 hod.?7 570 231 450. Viete, koľko ľudí bolo v ten čas podvyživených? 731 868 379. Viete, koľko ľudí bolo ten moment s nadváhou? 1 648 529 023. A mnohé iné čísla sme našli na internete. To by nič neznamenalo, ale za každým tým číslom sa skrýva konkrétny človek. Existuje mnoho štatistík. Prečo sme sa nimi zaoberali my?

Možno nie sú tieto tabuľky presné, ale vypovedajú o tom, ako sa k sebe ľudia navzájom správajú. Jedni majú nadbytok – bohatstvo, s ktorým nevedia správne narábať, iní zas trpia chudobou – biedou, kvôli ktorej dokonca prichádzajú o svoje životy.

Ako to bolo v minulosti? Spomínali sme na časy nášho národného hrdinu Juraja Jánošíka. A veru, nebol v tom veľký rozdiel. Ľudia trpeli i vtedy, len niekoľkí sa mali ako v bavlnke.

A preto ako vtedy, i dnes platí posolstvo, ktoré nám legenda o Jánošíkovi prináša:

Bohatým bral, chudobným dával. Zastával sa utláčaných. Bol statočný, hoci bol ešte veľmi mladý. Jeho posolstvo však nespočíva v zbojníčení, ale v jeho pohľade na obyčajný, chudobný a utláčaný ľud a súcite s ním. Jeho sa zastával, jemu daroval svoje bohatstvo, za neho položil svoj život...

Poukázal na nespravodlivosť a priepastný rozdiel medzi chudobou a bohatstvom v tých prípadoch, kedy človek človeku neslúži, ale sa nad neho vyvyšuje, ponižuje ho a trápi.

Veď či nie je poslaním každého človeka žiť pre toho druhého?

Či pravá láska nemá dávať, zabúdať na to, že dala a dávať ďalej?

Z týchto dôvodov sme pre deti pripravili netradičné tvorivé dielne. Rozhodli sme sa s nimi upiecť koláčiky. Koláčiky, na ktoré nebudú môcť povedať – to je moje. Koláčiky, s ktorými sa budú môcť podeliť. Tí, čo napečú viac, podelia sa s tými, ktorí majú menej. Tí, čo majú menej, budú môcť poďakovať tým, ktorí sa s nimi delia :-)

A myslíte, že sme celý čas len piekli? Ani náhodou! Radi by sme s deťmi prišli do niektorého zariadenia pre choručkých či starších. Radi by sme im priniesli niečo z toho, čo máme – radosť. A preto deti opäť nacvičovali. Rozprávka o repke je zo dňa na deň krajšia a veselšia. 

Ranená breza plače, keď slová vychádzajú z úst našich detí za doprovodu hudby. Vznik tak krásna báseň dramatizovaná slovom i hudobnou zložkou. 

A príbeh ľudí cestujúcich vlakom? Naozaj je milý, vtipný i na zamyslenie.

Veríme, že na budúci týždeň s deťmi urobíme generálku a potom sa budeme môcť vrhnúť na nacvičovanie vianočného pásma. Ozaj – veď sa už blížia Vianoce! Počujete už reklamy v televízoroch :-P? Nie, my nie sme z tých vianočných pôžitkárov, ale radi by sme deti pripravili v pokoji a naozaj s radosťou. Veď koledy ešte nespievame! My len tancujeme a recitujeme básne o vojne a túžbe po mieri :-)