Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými a lásky by som nemal...

"Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne...

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska."

1 Kor 13, 1-13

V myšlienkach sme sa tak vrátili späť na začiatok školského roka, hoci naši mládežníci sa proti tejto myšlienke silno vzbúrili – veď už len pár týždňov a sú tu veľké letné prázdniny, no my sme im chceli pripomenúť, že naším predsavzatím na tento rok je, aby sa z nich stali malí veľkí dobrovoľníci a teda dokázali prísť medzi ľudí – hoci i smutných, chorých, starších či opustených a aby im dokázali prejaviť úctu a potešiť ich. Jednou z možností ako naplniť tento cieľ je i vystúpenie pre verejnosť.

Nuž čo teda našim zverencom ostáva? Začali sme spievať, učiť sa básničky a na budúci týždeň rozbehneme nácvik Snehulienky. Trpaslíci sa svoju básničku už naučili :-)

Stala sa však jedna vec záludná – nie všetci sa chcú zapojiť do aktivít. Nie je to však ich problém. Uvedomili sme si, že naši dobrovoľníci už naozaj vyrástli a je načase im zveriť ozajstnú zodpovednosť. Veľmi sa tomu tešíme, hoci je to i ťažké. Veď uvidíme na budúci týždeň, ako naši mladí dokážu viesť mladších a reálne pomáhať :-) Držíme im v tom päste a hor sa do práce! :-)