Ksichtíky a naša česť

Ksichtíky a česť...

Viete, čo sa stane s čistou vodou, keď do nej kvapnete kvapku modrej potravinárskej farby? Vie to každé väčšie dieťa. Aj naši mládežníci to vedeli a na vlastné oči sa o tom aj presvedčili, že je to pravda. Áno, pre pochybujúcich - voda sa zafarbí na modro. Tento pokus však nebol to, čo sme sledovali. Rozprávali sme sa totiž o tom, čo všetko potrebuje rytier k tomu, aby z neho bol naozajstný Rytier. deti vymenovali – brnenie, princeznú, koňa, meč... No on neskutočne potrebuje i česť. Ak však niekoho oklame, podvedie, okradne, čo spraví i horšie veci, potom sa jeho česť „zašpiní“ týmto zlým skutkom. Existuje cesta späť k „čistej“ cti? Na to nám poslúžilo pokračovanie pokusu – do zafarbenej vody sme museli nasypať veľa kyseliny citrónovej, aby voda zbledla a museli by sme ešte viac, aby sa celkom vyčistila. Tak sme videli, že cesta späť nie je vôbec jednoduchá a je potrebné veľké množstvo dobrých skutkov, ktoré zlý čin vyvážia a napravia, čo sa pokazilo. Deti si uvedomili, že to neplatí len pre rytierov, ale naozaj pre nás všetkých – deti i dospelých.

Po vážnom zamyslení sme pokračovali v minipokusoch, ktoré sme nestihli minulý týždeň – preskúmali sme, ktoré látky sú vo vode rozpustné a ktoré sa ani po usilovnom miešaní vo vode jednoducho nerozplynú. Poslúžila nám na to napr. ryža, fazuľka, cukor, kakao a iné. Potom sme si zobrali kockový cukor a stavali sme komíniky v kakaovej vode. Videli sme nasiakavosť cukru i to, čo sa stane, keď do cesty kakaovej vody postavíme obrúsok a potravinársku fóliu. Keďže naši malí počúvali celý čas pozorne, prišiel na rad i pokus s octom a sódou bikarbónou. Tieto sme zmiešali vo fľaši a bleskovou rýchlosťou sme na jej otvor navliekli balóniky. Tie sa potom celkom zázračne nafúkli. Mám taký pocit, že podaktorí sa chystajú tieto pokusy robiť i doma – tak pozor rodičia – treba nakúpiť dostatok octu a sódy :-)

A ako by vyzeral náš deň bez tvorivých dielní? Asi dosť bledo. No nie sú tvorivky ako tvorivky. Dnes sme si pre deti pripravili stylingovú súťaž. Rozdelili sme sa do dvojíc, trojíc a jeden dobrovoľník ležal s hlávkou mierne zaklonenou, ostatní ho ozdobovali a vytvárali z neho smiešne tváričky. Tieto sme potom nafotili a dúfame, že sa nám ich podarí použiť i na maškarnom, ktorý sa nezadržiteľne blíži.

Na samotný záver sme vybehli von. Zahrali sme si ešte po celom dni zopár pohybových hier – zvukovod, špagát a preskakovanie cez švihadlo – to preto, aby sme cez tú dlhú studenú zimu celkom nezleniveli sedením v teplúčku pri peci, ale i sa otužovali :-)