Rytiersky rád sv. Gorazda"Budúcnosť bude patriť tomu, kto prinesie svetu najväčšiu nádej"

Kubo a jeho kúzelný meč v období dušičiek

Publikované 17.10.2017 v 09:43 v kategórii Výchovno-vzdelávacie aktivity, prečítané: 126x

Pozerali ste sa tieto dni zrána von oknom, či dokonca ste vybehli i von? Hmla, hmla, hmla – všade hmla. Je ako mlieko a sladko vonia. Nesie so sebou posolstvo jesene a pocit tajomna. Je sestrou obdobia, ktoré ľudovo nazývame Dušičky. A práve toto bola nosná téma nášho stretnutia. Že skoro? Ani nie, veď do prázdnin máme už len jedno stretnutie a to plánujeme využiť troška ináč, ako všetky, ktoré sme mali doposiaľ...

A tak... S deťmi sme sa rozprávali o tom, ako naše telíčka rastú – od bábätiek, cez školákov. Ako dospelí po absolvovaní všelijakého počtu škôl sa väčšina zamestná, chodí do práce, zarába peniažky, založí si rodinu. Potom príde obdobie dôchodku, podopierame sa o paličku, často skončíme na vozíčku, čaká nás posteľ... Potom sa náš fyzický život končí. A potom?

Veríme, že potom príde ďalšia etapa nášho života. Že už bude všetko OK? Sklamem Vás - ani nie. Nebudeme ležať na obláčiku a bafkať z fajky. I tam nás čaká more práce. Veď keď tu raz zanecháme svoje deti, ich deti, deti, deti... ako sa budeme môcť niekde „zvaliť na pohovku“ a oddychovať, keď naše deti sa buď trápia, alebo svet okolo nich nie je dobrý, plný mieru, pokoja a lásky? No priznajme si to – nedá nám to. Ani my nie sme dokonalí a príchod do duchovného sveta to neporieši – učiť sa budeme musieť predsa len my sami – nik to za nás nespraví :-)

A tak sme sa s deťmi pozastavili ešte pri jednom príbehu – poznáte rozprávku Kubo a kúzelný meč? Je krásna, strašidelná, napínavá – má všetko, čo japonská rozprávka má mať. A i tu krásne vystupuje do popredia spolupráca duchovného a fyzického sveta. Bez človeka na zemi sa duchovno nezmení a bez pomoci duchovna sme slabí. Je to krásne, keď si môžeme pomáhať – veď napokon – sme jedna veľká rodina :-)

Aby sme umocnili svoje dojmy, deti vytvorili v dvoch maxi skupinách dve krásne ikebany na hroby. Nanešťastie sme ich s deťmi nestihli zaniesť na cintorín, ale to nevadí.

No a dramaťák? Jaj, aj ten bol. No tentoraz sme mali aj rozšírené obecenstvo o milú návštevu malých veľkých darcov rodinky Palkovej :-)

Čo nás čaká nabudúce? Veď nechajme sa prekvapiť :-)

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?