Lúčenie - deň posledný

Nuž, posledný deň si k nám cestu našiel. Privítal nás pekným počasím, ktoré nám dovolilo sa hrať do sýtosti, hoci už nie všetci mali na hry chuť. Skôr všetci posedávali, polihávali, debatovali... Chceli si ešte povedať všetko, čo za ten spoločný čas nestihli.

Ale na čo iba sedieť len pri rozhovoroch, keď môžeme písať sľubovaný test? Takže, pripravte sa, tu je zopár otázočiek:

Z koľkých detí pochádzal Mendelejev? A)250, B) 17

Na ktorom obrázku je mydlo? Pozn. obrázková odpoveď A) mydlo, B) špongia

Kde na obrázku je znázornený výbuch? A) smetisko, B) výbuch

A tak to išlo ďalej. Deti sa smiali, písali, smiali a hádali. Keďže v našom teste uspeli samozrejme úplne všetci, všetci aj dostali sladkú odmenu.

Po takomto extrémnom zaťažení našich mozgových závitov sme sa ešte naposledy rozbehli do parku, kde sme ako zvyčajne hrali futbal, obľúbené mestečko Palermo, bedminton, stavali hrady, kopali jamy a hľadali zlato :-)

Lenže neopláca sa tráviť čas záhaľkou, a tak sme sa ešte zahrali našu obľúbenú hru z relácie Milujem Slovensko Narodeninovú párty. Otázky pri svetelných diskoefektoch len tak vzduchom lietali a odpovede vzápätí. Hoci, nie všetky mozgy boli celkom pripravené :-)

Veď na otázku, koľko je 4*8 sa dá odpovedať len 32 a z úst budúceho šiestaka počuť ach jaj, koľko to asi je... vyplýva, že prázdniny sa rozbehli v plnom prúde :-D

Alebo úžasná odpoveď na otázku, ktorá hviezda je nám najbližšie – Zem, sa tiež nedá opomenúť :-D

Nuž, zahviezdili sme a zabavili sme sa úplne super.

Hra Kam to bude, šéfe, mala tiež svoj úspech a cieľové stanice sme tuším ani raz neminuli :-)

V tom prišiel na rad tradičný Záverečný ceremoniál. Poďakovali sme našim dobrovoľníčkam animátorkam a odovzdali sme im malú pozornosť. Ďakujeme aj všetkým, ktorí zabezpečili chod našich aktivít po tej praktickej stránke.

Pred samotným koncom sme však stihli ešte jednu super vec, ktorá preverila naše znalosti z fyziky: zahrali sme sa na architektov. Deti s animátormi dostali kopu špajdlí, lepiace pásky a inštrukcie, že majú postaviť vežu alebo most. Výtvory boli naozaj rôzne: od naozajstného mosta, cez vežu z fixiek (došli nám totiž špajdle :-)), mrakodrapov, típí, až po nápis Aha!

A potom už prišiel pomaly čas lúčenia. Jedni odchádzajú rovno na dovolenku, iní budú tráviť svoj voľní čas v iných táboroch, doma, u starých rodičov...

Osobne tieto lúčenia veľmi rada nemám, ale krásne na nich je to, že sa môžeme tešiť na opätovné stretnutie. Veľmi si tieto stretnutia želám a veľmi sa na ne spolu so všetkými z nášho Rytierskeho rádu sv. Gorazda teším :-)

Čo dodať na záver? Všetky deti, ktoré k nám tento rok prišli a strávili s nami tých niekoľko dní, sú výnimočné a úžasné bytosti. Želáme im a j ich rodičom a rodinám veľa radosti, pokoja, šťastia, krásne prázdniny a tešíme sa na vás v septembri na cezročných aktivitách, na ktoré vás všetkých aj vašich kamarátov a známych srdečne pozývame :-)