Mám sen

Po týždni sa opäť stretávame, no teraz so malou a predsa významnou zmenou – konečne nám troška nasnežilo. Aspoň na pár hodín. Prvé teda, čo deti s chuťou urobili, bolo to, že vybehli na dvor a zoškrabávali sneh, skade sa dalo a spustili guľovačku :-D

Nevládla u nás ale len divočina. Na začiatku sedavého stretka sme sa zahĺbili do slov významného muža – Martina Luthera Kinga: „Mám sen, že jedného dňa národ povstane a začne žiť podľa svojho kréda: Veríme v túto samozrejmú pravdu, že všetci ľudia sú si rovní.

Mám sen, že jedného dňa na červených kopcoch Georgie budú môcť synovia predošlých otrokov a synovia predošlých vlastníkov otrokov sedieť pri jednom stole bratstva.

Mám sen, že jedného dňa i štát Mississippi, štát sužovaný horúcim žiarom nespravodlivosti a útlaku, bude premenený na oázu slobody a spravodlivosti.

Mám sen, že moje štyri malé deti budú jedného dňa žiť v krajine, kde nebudú súdené podľa farby kože, ale podľa ich charakteru.

Mám sen, že jedného dňa v Alabame, s ich skazenými rasistami, budú malí černoškovia a malé černošky môcť chytiť za ruku malých belochov a belošky, ako by to boli ich sestry a bratia.

Dnes mám sen.”

Aký máte sen vy? Aké sny majú naše deti? Myslím, že nie je trúfalé, keď budem tvrdiť, že snom každého človeka je byť šťastný. Človek nie je ale len duša, ale aj telo. A toto telo potrebuje svoje miesto pre život. Okrem krásnej prírody je to i dom, v ktorom tvoríme s našimi blízkymi domov. Nuž, s touto témou úzko súvisí architektúra. Z našich detí sa na chvíľku stali malí architekti. Každý dostal pohár, lepidlo, servítky, štetce, farby i farebný papier a hor sa do práce! Kružidlo v rukách detí sa vrtelo ako pravým odborníkom. Štetce ako pravým umelcom. A zrazu tu stáli maľované domčeky, jeden krajší ako druhý :-)

Deti skúšku z architektúry zvládli na jednotku :-)