Mami, ukľudni sa 12+ roční - Deň prvý a nočná hra :-)

Naši 12+ roční prichádzajú! Úlohou, ktorá ich tento turnus čaká, je ukázať svoj talent. Som zvedavá, či sa to podarí tejto skupine, pretože 14+ roční stihli ukázať svoj talent na varenie, cvičenie, tvorenie a rozprávanie :-D Čo nás teda čaká teraz?

Ako prvé sa však museli decká zadeliť do skupín. Bolo to dosť jednoduché – skupiny sú dve – jedna dievčenská, druhá chlapčenská. Ďalej bolo treba zásobovať kuchyňu. Každá skupina si vybrala, aké jedlo bude pripravovať a ostala tak pred odchodom do obchodu len jedna dôležitá otázka – koľko ľudí sa naje z akého množstva potravín? Čiže prerátavať porcie na gramy, tie potom na kilogramy a vyvodiť z toho záverečnú sumu, ktorú je potrebné si vziať na nákupy. Podarilo sa :a aspoň už vieme, na čo nám v škole tá strašidelná matematika vlastne je -D

Popoludňajšiu siestu vystriedal štrajk voči akýmkoľvek aktivitám, ak sa netýkajú kúpaliska. No čo by človek pre také vodychtivé žabky neurobil? Nitrianske kúpalisko má svoje chyby bezpochyby a dnes sa nám podarilo jednej z nich sa zúčastniť – rovno pred nosom nám zamkli na zámok bránu. Technická príčina. Čo už. Verím, že i táto skúsenosť je na niečo dobrá. A keď už na nič, tak na to, že sme sa dobre prešli, dali sme si chutnú zmrzlinu a ľadovú drť a deti mi ešte aj pomohli s nákupom na druhý turnus denných letných aktivít :-)

Naši mladí páni kuchári sa pochlapili a upiekli chutné chrumkavé pizze :-) Po pravej pochúťke nám dievčatá predviedli svoje talenty – hru na klavíri i talent na zmaľovanie sa ako veľkonočné vajíčka spojený so scénkou :-D

A keďže času je málo, pripravili sme sa a pod rúškom tmy vydali na nočnú hru: „Tam, kde slnko zapadá, leží veľká záhada. Pardon – záhrada. Vydaj sa krokom svojím na stranu slnka západu a choď a choď von z tvojich brán...

Prichádzaš v miesta, kde zebry po ceste bežia. Ohnivé oči divokých koní na teba z ciest hľadia a ustupovať samé nebudú. Pozor si na ne veľký daj, aby si o život svoj neprišiel... Po chrbtoch zebier prebehni – no nezabúdaj – pomaly ďalej zájdeš – opatrnosti nikdy nie je dosť!

Vydaj sa teraz za nosom svojím vpred, tam, kde smrdí konský hnoj a ohnivé oči koní divokých na chvíľku usínajú. Usínajúce slnko ti cestu ukáže.

Neusínaj ty však, len choď a choď vpred. Po strane srdca svojho zelený skvost matky slovenských miest nájdeš a do srdca jeho vojdi. Tu biele nevesty v svite mesiaca tancujú svoje jemné tance, čakajúc na ženíchov svojich. Okolo nich prejdi vzad.

Kroky tvoje duchovia strážia. Tu stroje na výrobu svalov nájdi a na nich zo desať cvikov vykonaj. No nekrič strachom premknutý, keď vôkol teba duchovia zelení poletovať budú. Keď tento úkol vykonáš, okolo domu stonajúcich a smrti v ústrety hľadiacich s úctou a bázňou prejdi a nezastavuj sa, iba čo tri razy sa dookola otočíš.

Tvoj zrak v tme navyknutý upriami sa v túto chvíľu na miesto, kde cez deň smiech a radosť detí ozýva sa, no v túto nočnú hodinu – len hojdanie škriatkov zlovestných poľahučky vidieť je. Tu tri drepy sprav, aby tvoje kosti strachom stuhnuté neboli a ty pred škriatkami divými v prípade núdze ujsť si mohol...“

A ešte pokračovanie nezasväteným neprístupné – len tým, ktorí sa zúčastnia našich aktivít ;-) Hra bola super – síce nie až tak strašidelná, čo je v meste niekedy ťažké, keď je všade svetlo, ale nájsť podľa indícií správnu cestu bolo napínavé. Navyše deti sa báli strašidelnej Aničky, toho, keď sa im pred cintorínom stratila stráž, o svojich priateľov, aby sa nestratili apod.

Už len záverečný film s nezdravými dobrôtkami – raz za rok snáď deti môžu, tiché rozhovory a sladký spánok. Taký bol náš prvý krásny deň s 12+ ročnými :-)