Mami, ukľudni sa - deň druhý

Po jemnučko daždivej noci prišiel nový deň, s ním ranné upratovanie a príprava raňajok. Hlavnými hercami v tomto podujatí boli naši chlapi. Nakúpili, pripravili raňajky, prestreli stôl a ešte aj pomohli odpratať. Naše dievčence sa venovali debate o duši. Má človek vlastne dušu? A má žena dušu? Názory sú rôzne v minulosti i dnes.

Po rýchlom prebudení sa do nového dňa sme sa vybrali na rýchlu túru. Kamže smerovali naše kroky? No predsa na liečebák, odtiaľ na veterný Zobor, potom na hučiacu pyramídu a stade šup k nám do rytierskeho domu. Decká sa s prekážkami a potom popasovali statočne a myslím, že môžem povedať, že výlet sa pekne vydaril.

Poobede sa chlapi ujali džentlmenskej práce – pre dámy dokončili lavičku. Sú to chlapi na svojom mieste – nerobí im problém zobrať do rúk vŕtačku a aj s ňou pracovať, pochopiť matematiku a fyziku sedenia v praxi a verím, že ako dospelí nebudú mať problém postaviť si niečo také i sami doma. No pravdou aj je, že keď pracanti svoju prácu dokončili, odpadli a nie aby si ľahli na svoj výtvor, ale rovno pod :-D

Po troške práce prišiel na rad i čas na rozprávku. Nie je však rozprávka ako rozprávka. Náš príbeh hovoril o človeku, ktorý si obul na nohy hada, zastrelil zopár medveďov len tak pre svoju radosť, z norky ostala iba kostra, pretože jej kožuch si chcel obliecť, vyrúbal stromy, pošliapal všetky hodnoty sveta, sadol si na trón a ... Prišli mimozemšťania, ktorí takto fungujúci svet nepochopili a pošliapali ho presne tak, ako on pošliapal svet...

Video o tom, čo všetko človek robí a často si ani neuvedomuje svoj vplyv na prírodu a svet. Človek prepadol konzumu. Je cesta späť? Padol návrh, že niekto príde a všetkých zlých zadupe. Kto potom prežije? Nikto! My sme ten problém. Ako sa to dá zmeniť? Začať od seba nielen v oblasti ochrany prírody. Pochopiť, že máme aj ruky, ako ten človek zo včerajšieho príbehu.

Zaujímavou otázkou po ukážke konzumného sveta bola otázka ideálneho sveta. Ako si ho deti predstavujú? Majú o ňom predstavu? A prečo si ho nevytvoriť už teraz? Netreba virtuálny svet, stačí jeden skutočný, dobrý. Prišla reč dokonca i na smrť. Záverom je, že smrť neexistuje. No ako sa teda dá pripraviť na život po tomto živote? A má teda človek dušu? Objavila sa opäť tá istá otázka z rána. A záver: nemá. Človek nemá dušu, no duša má nás. A tak kultivujme svoju duu. Netreba veľa, stačí naučiť sa žiť pre blaho druhých. Skúsme kontrolovať svoje pocity, keď pomáhame a keď škodíme. Uvidíme, že pocit šťastia sa objaví len pri dobrých skutkoch. A tak vznikne ten ideálny svet.

No po tomto zamyslení sa ohlásili prázdne žalúdky. Čím ich tak asi nakŕmime? Predsa pizzou! Naši kuchári sa do tvorenia pustili so všetkou energiou. A tí, ktorí netvorili v kuchyni, tvorili na záhrade. Maľovali mandaly na kamene, obtláčali svoje ruky kamarátom na výkresy a keď už boli moc premotivovaní, pomaľovali dôkladne aj seba. Upratať taký neporiadok nie je ľahké, no kto čo vymyslí, musí si aj dať potom do poriadku :-)

Deň sa chýli ku koncu a s ním ešte záverečné kino, zopár hier a ... Tešíme sa na nový deň :-)