Mami, ukľudni sa - deň prvý

Po stretnutí a prvotnom zvítaní sme sa už bez rodičov pustili do hier. Celkom prvou na rade bolo Tipni si. Keďže ani hry ale nezalepia dieru v žalúdku, prvý tím nakupujúcich sa vybral na výpravu za získaním chlebov. Boli samozrejme úspešní, takže večera bude :-) Tímovo sa dohodli na hriankach vo vajci. Ďalší v poradí zas prvý tím – tento raz však variaci – sa psychicky počas vedomostnej hry (veľmi ťažkej po vyčerpávajúcom školskom roku) o Harrym Potterovi pripravoval na kuchtenie. Samotná hra mala trvať len 15 minút, no presviedčanie detí po celoročnom učení mučení o tom, že nie je vedomostná hra ako vedomostná hra, trvalo raz toľko. Po prvých slovách: „Kto povedal vo filmoch o Harrym Potterovi túto vetu?“ sa hádam všetkým uľavilo. Film poznajú skvele – ja som nevedela odpoveď naozaj ani na jednu otázku. No aj tak podľa mňa vyhrala úloha: 10 robotníkov postavilo múr za 20 dní. Za koľko dní by múr postavilo 6 robotníkov? Odpoveď znela: Na čo by ho stavali ďalší, keď už ho postavili tí pred nimi :-D A keď im Anička ponúkla pomoc, ozvali sa hrôzostrašné výkriky: Nieeee! Prišli na to sami a pozdravujeme všetky matematikárky :-) Pri rímskych číslach sa ich rozumčeky pozastavili, pretože vraj sa žiadne LMMMXXX v škole neučili, len x-ká a paličky. Ale jedna dievčička ani okom nemihla a správnu odpoveď vychrlila za pár sekúnd – klobúk dolu :-)

Po zábave prišiel čas na prácu. Jeden tím varil – hoci som začula i takú hlášku, že: „Ja som sa minule naučila variť vifonku, no idem aj ja variť!“ Ale aj takouto veselou posilou večera chutila o to lepšie :-) Ostatní mali za úlohu pripraviť stoly a priniesť krčahy na vodu. Otázka je, ako tie krčahy presvedčiť, aby prišli samé... Nepodarilo sa. Nakoniec ich museli priniesť šikovné ručičky našich mladých :-)

Na večer prišiel rad i na ozajstnú debatu. Najskôr si pozreli kratučký film o pomoci druhým – o chlapíkovi, ktorý akoby nemal ruky – nikomu nepomohol, na nikoho sa neusmial, kým ho na prechode pre chodcov za ruku nezobrala staručká žienka, aby ju náš egoista previedol cez cestu. V tom pochopil, že má ruky na pomáhanie a toto poznanie ho robí šťastným. Aké je to pomáhať druhým? Pomáhať v maličkostiach... Neuniká nám niekedy príležitosť pomáhať? Deti hneď zareagovali: nie každý o pomoc stojí, nie každý o ňu požiada, aj keď ju potrebuje. Vzniká tu určitý problém dávania a prijímania dokonca pomoci.

Ani už neviem ako, no zrazu sa popri téme pomáhania vynoril problém šikany. Mladí ľudia túto tému vnímajú veľmi citlivo a ich cit pre spravodlivosť a zároveň snaha pomôcť sú naozaj silné.

Zaujímavo sa vynorila i téma životných hodnôt. Aká hodnota prvá vyskočí vám? Niektorým z našich detí je to dôvera. Často ľudia už dnes druhým nedôverujú a preto nepomáhajú, nechcú o pomoc požiadať a ani ju prijať. Vynára sa tak ich niekedy skrytý egoizmus v rôznych podobách. A vy? Veríte sebe? Veríte druhým?

S tým všetkým súvisí i naša zodpovednosť. Zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, slobodná vôľa ich vykonať či nevykonať a samozrejme i následky takýchto rozhodnutí. Zaujímavo tu vyznela súvislosť s vplyvom rodových línií, ich rozhodnutí na nás dnes a našich rozhodnutí na naše budúce generácie.

A keďže téma rozhodnutí a zodpovednosti už celkom v rozhovoroch eskalovala, celkom prirodzene sa objavila otázka potratov. Verte, neverte, mladí ľudia už v tomto veku 12+ sú naozaj pripravení o mnohom rozmýšľať a diskutovať. Je krásne sledovať ich vyvíjajúce sa názory a pohľady na tému života.

A čo nás čaká ešte na večer? Krátke kino a nočná hra. Hádam sa v tej tme nestratíme :-) A ako to dopadlo? V poslednej chvíli sme ušli jemnému dažďu a popri tom sme stihli v skupinách vyriešiť zopár pátracích záhad :-) A dokonca sme nikoho nestratili!

Nuž, už je naozaj večer a po skupinkových debatách sa nám zatvárajú oči. Čo nás čaká zajtra? Uvidíme a už teraz sa tešíme :-)