Mami, ukľudni sa - deň tretí

Včera večer sme ešte nestihli dopísať záver dňa. Deckám sa nechcelo ísť ešte spať, preto si vyžiadali poslednú nočnú hru. Odišli sme teda do parku, kam si museli so sebou zobrať dve tričká, mikinu a botasky. Nevedeli prečo, no skoro sa to dozvedeli. Čakala ich totiž hra na upírov. Po skupinkách prišli na určené miesto, kde si museli odložiť tieto veci a samozrejme bosí odísť na štartovaciu čiaru. Po zaznení hesla museli utekať k svojim hábom, rýchlo sa poobliekať a utekať k zažatým v tme blikajúcim lampášom. Tam bol menovaný jeden nevinný človiečik upírom. Úlohou ľudských stvorení bolo v tichosti, no neustále mľaskajúc, utekať pred upírom, ktorý pri dolapení svojej obete zasyčal. Bolo to strašidelné, plné napätia, ale aj smiechu a výkrikov do hustej tmy :-)

Posledné raňajky, posledné upratovanie, vysávanie, balenie. Aj to je súčasť našich aktivít. No netreba hneď skláňať hlavu v smútku, pretože decká, hoci unavené, aj tak dokážu nazbierať super pozitívnu energiu a užiť si naplno každý okamih.

Ako po minulé dni, aj teraz prišlo na rad krátke video a s ním zamyslenie. Bolo o myši, ktorá žijúca vo svojom meste hľadá šťastie. Naháňa sa za ním a vždy, keď si myslí, že ho už už má na dosah, zbadá, že všetko bola len reklama a ona to pravé šťastie v konzumnom spôsobe života nenachádza. Myšiak tu túži po rozprávkovom svete, vyskúšal ho nájsť prostredníctvom peňazí, nového auta, obchodov, alkoholu, drog... No nedokázal sa vymaniť z kolotoča konzumného sveta. A my? Aký je vplyv reklám na náš život? Aký sociálnych sietí? Internetu? A čo vplyv informácií? Dnes získavame čo najviac informácií v čo najkratšom čase. Sú všetky pravdivé či nie? Sú dôležité či nie?

Prišli i také témy ako: mať kontrolu nad tým, čo robím. Dostať sa tam, kam chcem ísť ja. Nebyť súčasťou stáda, ale nebáť sa byť výnimočným a jedinečným. Dospievanie je tréning ako byť slobodný. Naše deti začínajú postupne preberať zodpovednosť a toto obdobie ich dozrievania je časom tréningu správnych rozhodnutí. Netreba však mať očakávania, že sa všetko zmení hneď. Napr. Vincent van Gogh predal za celý svoj život len jeden obraz. Slávnym sa stal až keď bol na druhom svete. Edison zas než vynašiel žiarovku, tisíc krát neuspel. No nebral to ako prehru, ale ako tisíc možností, ktoré nevyšli, kým sa to podarilo. Neúspech nie je zlyhaním. Veď kto nič nepokazí, nič nerobí. Voda, ktorá sa nehýbe, smrdí... a my sme vlastne zväčša voda :-)

No aby sme niečo dosiahli, potrebujeme zámer. Či už krátkodobý alebo celoživotný, potrebujeme cieľ. Je to ako v taxíku. Šoférovi musíme na začiatku cesty povedať cieľ, kam sa chceme dostať. Nestačí iba vedieť, kam ísť nechceme...

A na rad prišla aj aktivita: deti dostali papieriky, perá a čas na zamyslenie. Mali totiž napísať dnešný dátum a cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. Zároveň boli vyzvaní, aby sa nebáli hovoriť o svojich problémoch na životnej ceste. Aby sa rozprávali s rodičmi, alebo aspoň aby si našli dôverných priateľov. Otec Augustín vždy hovoril: Zapisujte si svoje trápenia, ťažkosti i ciele a uvidíte, ako sa meníte vy a svet okolo vás. Áno, spätne sa ukáže, že i neviditeľný svet pracuje a všetko hýbe dopredu, mnohé sa rieši a keď sa úprimne snažíme pracovať na svojej zodpovednosti, svet náš i okolitý sa mení k dobrému.

Po tomto vzácnom čase prišiel rad i na celkom prozaické veci – varenie kotlíkového guláša. Tí, ktorí si vybrali radšej zábavu, si užili módnu prehliadku vo svadobných šatách alebo hru s bábikami.

Pri neskorom obede sme sa dohadovali, či si potom zahráme nejakú hru. „Akú?“ „Na upírov.“ „Tú nie. Teraz by zhoreli!“ Nuž, za slnečného popoludnia sa na upírov hrať nedá :-D

Na záver si decká ešte zahrali kartové hry, gulečník, zaspievali z plného hrdla karaoke (malá vzorka zboru Arrowroses z Ars studia :-)), pozreli si film, užili si posledné rozhovory...

A tak sa skončil príbeh prvého tohoročného turnusu Mami, ukľudni sa. Bol to vzácny a krásny čas. Neoddýchli sme si, sme unavení, no zároveň sme obohatení o krásne a podnetné myšlienky a šťastní, že sme mohli stráviť krásny spoločný čas :-) Tešíme sa na vás zas nabudúce :-)