Mami, ukľudni sa - opäť deň druhý

Po prebdenej noci sa nám veru ťažko vstávalo. Ale ako je možné ísť spať, keď času na rozhovory je tak málo? Preto sa naše ranné vstávanie poriadne pretiahlo – až do pol ôsmej. Našťastie príprava raňajok klapala, príprava jedla na výlet taktiež a všetko sa mohlo začať.

Dnešok sme venovali téme pohybovej terapie. Samozrejme po našom – z liečebáku sme vybehli na Meškov vrch, odtiaľ do Podhoran na rozhľadňu, potom popod Zobor na Tri duby a naspäť na liečebák. Dokopy 13 km. Bolo to krásne, náročné, o prekonávaní sa, o stíšení, nemyslení na problémy, len šliapaní a šliapaní hore a zas dolu, sústredenie sa na vlastné vnútro či dokonca zbavenie sa myšlienok. Bol to teda oddych, ale i únava. Keď sme dorazili naspäť, ľahli si deti aj náš pesopes.

Relax po takejto štreke padol prostredníctvom počúvania pesničiek podľa vlastného vkusu, občasného podriemkavania, pozerania vtipných videí i pri hre šachu.

Dokonca sme stihli i krásku poradu dobrovoľníkov na turnus Hravý svet krásy, ktorí sa zúčastňujú tohto turnusu.

Aby sme naplnili žalúdky, podarilo sa nám i vďaka tým, ktorí kvôli zdravotným problémom ostali „doma“, zorganizovať opekačku.

Keďže deti si energiu doplnili, dalo sa ich nablázniť i na divadlo. Boli rozdelení na dva tímy – jeden si mal pripraviť Snehulienku a druhý Kozliatka. Nie vždy je jednoduché sa dohodnúť, nie vždy ide práca organizátorov a hercov ľahko – no výsledok...

Prvé na rad prišli Kozliatka. Rozprávka sa odvíjala v klasickom duchu, no hlášky typu: Po kraji sa potĺka zlý vlk, ktorý si myslí, že je inteligentný. Alebo na otázku koktavého kozliatka: Kkkto je tttam? Vlk odpovedá: A čo ak som vám priniesol pizzu? To vám ju mamička objednala – dnes bude dlho v práci... Smiechu bolo naozaj veľa.

Druhú rozprávku hrali decká Snehulienku. Rozprávač ju uviedol ako fantasy rozprávku založenú na skutočnom príbehu, kde hlavný herec je rozprávač sám a ostatní sú postavy vedľajšie. Zrkadlo na otázku, kto je najkrajší, odpovedalo: No ty to nie si. Snehulienka zas trpaslíkom odpovedá: Ja sa vám postarám o dom, keď som sa vám vyspala v posteli a vy choďte pracovať! Alebo namiesto klasického otráveného jablka sa v hre objavuje chlieb čerstvý alebo plesnivý. A pokračovanie bude nabudúce...

Veru sme sa poriadne nasmiali. No všetko má i svoju vážnu stránku. Ako sa deti cítili v roli herca a ako v roli diváka? Čo im je bližšie? Kto viedol tím a prinášal nové nápady, ako hru odohrať? Pracovali ste tímovo, alebo vás jeden viedol? A improvizácia? Nuž, tá je nakoniec v živote asi často základom. Len málo vecí ide podľa vopred pripraveného plánu. A to je to krásne. Život nás má vždy čím prekvapiť. Záleží už len na nás, či jeho výzvy prijmeme a premeníme ich na krásnu hru.

Decká sa však uložiť tak rýchlo nedajú. Povedali si, že je to ich posledná spoločná noc a oni si ju chcú užiť. A tak v zápale hry podaktorí herci ešte svojmu publiku zahrali „Taxi“ a „Lavičku“. Smiali sme sa, až nám slzy po tvárach stekali. A tak sa dnešný chvíľami náročný deň skončil veselo. Proste zas jeden z nezabudnuteľných dní s našimi 12+ ročnými.