Manželstvo a šach

Začal sa národný týždeň manželstva. Čo si myslíte, ako vnímajú deti manželstvo? 

My sme sa rozhodli, že sa s nimi o tom porozprávame. 

Na začiatok si vypočuli poľskú legendu o udatnom Varsovi, ktorý sa zamiloval do Savy – riečnej panny. Ich láska bola taká silná, že spojila dva rôzne svety a zosobášili sa. Potom sa v susedstve ich domu usadili aj ich neskôr už dospelé deti, až nakoniec vznikla osada, dedinka, mestečko a nakoniec samotné mesto, ktorého názov nesie spojenie mien týchto dvoch verne sa milujúcich ľudí – Vars + Sava = Varšava. A čo si deti myslia o tom, či sa už môžu vydávať, ženiť? Lenka pohotovo odpovedala, že ona sa ešte vydávať nemôže: „Lebo som malé dieťa.“ Áno, zrelosť im chýba. Ľudské srdce a láska je ako púčik kvetu. Pri narodení je ako púčik. Postupne sa učí milovať svojich rodičov, starých rodičov, učí sa detskej láske. Potom prídu súrodenci, bratranci, sesternice, rovesníci, učí sa súrodeneckej láske. Tá býva často krát búrlivá. Občas sa na seba hneváme, potom sa zas udobrujeme :-) A keď sa chlapci a dievčatá naučia nesebeckej láske a sú zrelí, smú sa učiť manželskej láske. V manželstve je tiež potrebné niečo zanechať, ako to musela v legende urobiť Sava, keď sa vzdala svojho riečneho sveta, aby mohla žiť so svojím milovaným. Prispôsobujeme sa, odovzdávame sa druhému, milujeme bezpodmienečne, no zároveň tým môžeme získať viac. A ako to vyzeralo napr. v stredoveku? V tej dávnej dobe sa bežne stávalo, že manželstva bývalo dohodnuté. Tento zväzok muža a ženy sa stal nástrojom spájania rodov s cieľom zachovať mier medzi krajinami.

No a po krátkych tvorivých dielňach, kedy deti vyrobili magnetové Valentínky pre svojich rodičov – veď sú stále ešte v období spomínanej detskej a súrodeneckej lásky – sme sa zahrali dlhšie nehranú hru Šach. To bolo bojového kriku, keď sa jednému družstvu podarilo na druhej strane zhodiť kolík! 

A tak sa naše stretnutie pomaly skončilo... Uvidíme sa opäť po jarných prázdninách. Už teraz sa na Vás tešíme :-)