Márnotratný syn

Už o 8 mesiacov sú tu Vianoce a vianočné upratovanie! Tešíte sa, nie? :-)

Aj my, pravdaže. No s upratovaním vo veľkom sa začalo už v pondelok. Náš domček dostane nový šat – už sa nevieme dočkať :-)

Aby sme však zabránili prípadným úrazom, rozhodli sme sa deťmi stráviť náš vzácny čas v parku – priamo v prírode. Radosť detí bola veľká a našťastie pre nás – veď park je hoci stredne veľký, dosť veľký na to, aby sa šantiaci škriatkovia rozbehli do všetkých jeho kútov a nepočúvali – stihli sme sa pri malom občerstvení troška pozhovárať.

Dnešná téma bola venovaná príbehu o márnotratnom synovi. Pre mnohých je tento príbeh známy, no nie vždy sa nad ním chceme zamýšľať. Je výčitkou, no i povzbudením pre tých, ktorí robia chyby... Nám však išlo o inú vec – o postoj otca – rodiča, ktorý spočiatku trpí nad stratou syna, bojí sa oňho každý deň, vyčkáva ho netrpezlivo so všetkou trpezlivosťou a nakoniec sa bezhranične raduje nad jeho návratom...

Ale stále sa rozprávať? To asi nie – nie pri našich šidielkach :-)

V okamihu vznikli dve skupinky – palermovo-mafiánsku a futbalovú. Tak sa nám zdá, že tieto hry deťom naprosto učarovali. Ale dobre tak :-)