Mikuláš a hodnota vecí

Dnes je čas, kedy sa viac menej každý naháňa za vecami – naháňame sa, aby sme mali najnovší mobil, videohru, značkové oblečenie – dospelí zas nové auto, pekné bývanie, dostatok peňazí na účte – ale i nemateriálne veci ako fantastickú dovolenku, ba dokonca zdravie. A naša spokojnosť: rastie, keď získavame všetko, po čom naše srdce túži? Veru platí, že kto má veľa, chce ešte viac...

Naše srdcia sa napĺňajú stresom a zhonom. Pravá podstata vecí nám uniká. Na čo tu vlastne to všetko vôkol nás je, keď to nemáme vlastniť? Ale áno, veci sú tu naozaj pre nás. Problémom však je ich získavanie, ich využívanie, ich prerozdelenie. Sú ľudia, ktorí sa pobijú za loptu (že by som mala na mysli futbal :-P), sú takí, ktorí okradnú druhého, aby mali oni sami zisk a existujú aj lakomci, ktorí chcú všetko len pre seba a svoje najbližšie okolie.

No tí, čo niečo obetujú, zároveň získavajú. Tí, ktorí obetujú svoj čas pre druhého človeka, získajú šťastie v srdci. Tí, ktorí nasýtia hladného, nasýtia svoje srdce láskou. Tí, ktorí obetujú svoj život (nielen fyzický), získajú život čistý a vznešený. A tí, ktorí sa tým všetkým, čo robia, nechvália, inšpirujú svoje okolie a menia tento svet na svet lásky a obety.

Zároveň však treba dávať veľký pozor na to, ako pomáhame. Ak dáme peniaze žobrákovi a on si za ne kúpi alkohol, ako sme mu pomohli? Ak sa modlíme za uzdravenie ťažko chorého, on sa naozaj uzdraví a spácha ťažký trestný čin...

Je ťažké poznať komu a ako pomáhať. Je ťažké sa obetovať a žiť nesebecky a je ťažké žiť tak, aby naše činy boli druhým naozaj prospešné. Ale nemožné to nie je. Vôkol nás sú ľudia, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Verím, že keď sa pozrieme do očí a do srdca druhého, poznáme, čo je preňho dôležité – vec, peniaze, slovo...

A potom áno – veci vôkol nás budú tešiť nielen nás, ale aj druhých :-)

A práve veci urobili našim deťom dnes radosť. Počas nášho zahajovacieho zamyslenia k nám prišiel Mikuláš. Áno – skoro, no nebolo to len tak. Mikuláš deti poriadne preskúšal, čo sa počas tých pár mesiacov naučili, čo si pamätajú. A nebolo toho málo. Samozrejme, všetci všetko vedeli a sladká odmena skončila v ich rukách. S poďakovaním sme sa rozlúčili a začali náš nácvik. Na budúci pondelok ideme totiž do Nitrianskej Stredy do domova pre seniorov Pokoj a zdravie n.o. Už sa veľmi tešíme na našu vianočnú návštevu :-)

="msonormal">

="msonormal">