Náboženstvo, dejepis a telesná - na čo mi toto bude?

Prešiel týždeň a naše pondelkové stretnutie bolo zas tu :-) Cieľom našich skúmaní a pýtaní sa Na čo mi toto bude? sa stalo náboženstvo, história a telesná výchova.

Rozcvička, ktorú pripravila Aďa, bola super na zasmiatie a aj na združenie našej skupinky :-) Veď kto by nepoznal Kameň, papier, nožnice – no už málokto vie, že sa pri tejto hre dá prechádzať vývojovými stupňami od zajaca, cez opicu po človeka :-D Hotová Darwinova teória v zábavnej podobe :-D

Vážnu časť stretka smer začali krásnym citátom: „Človek je tak krásny, aká krásna je jeho duša. Tak veľký, ako veľké je jeho srdce. Tak starý, na koľko sa cíti. Tak silný, ako dokáže pomôcť slabým. Tak šťastný, ako sa vie tešiť z maličkostí. Tak múdry, aby inšpiroval a zlepšil život ostatných.“

Tak teda - Na čo mi je náboženstvo alebo etika? Prečo sedím každý týždeň na týchto hodinách v škole a počúvam...? O čom nás učia?

Náboženstvo nás učí o Božej láske, o jeho prítomnosti v každom našom dni a o nás samých – Božích deťoch...

„Ak sa stratí náboženská dimenzia života, otriasajú sa všetky základy“ (P. Tillich, str. 74).

Vonkajším prejavom náboženstva je etika.

Je zaujímavé sledovať deti, ako počúvajú cudzie pojmy a im nezrozumiteľné slovné spojenia a je krásne, keď im po vysvetlení zažiari v očiach svetlo poznania :-)

Presne tak to bolo i vtedy, keď sme sa rozprávali o dimenzii života, o ich základoch, o vonkajšom prejave...

A do tohto sa votrel dejepis.

A na čo mi je história, keď žijem tu a teraz?

Upravená učebnicová poučka - na základe minulosti spoznáme seba, svoje poslanie a môžeme sa z nej poučiť v prípade chýb a povzbudiť, keď sa stalo niečo krásne alebo užitočné. Históriu posudzujeme z pohľadu toho, kde som teraz Ja.

K tomu pojmy ako evolucionizmus, kreacionizmus...

Nuž, ťažko z tohto niečo pochopiť. Najlepšie je dať deťom obrázky vývoja človeka od narodenia po starobu, prenatálneho vývoja či historického vývoja človeka a Zeme. Aj to je ale len teória. Kde sa toto všetko stretne v srdci človiečika a uvedomí si, čo preňho samého znamená história?

Stačí si vziať z domu 4-5 fotiek od bábätka po súčasnosť a deti si uvedomia, že aj oni už majú svoju vlastnú minulosť :-)

A debaty, smiechy okolo tváričiek na fotkách, to bola príjemná chvíľa v kruhu malých a veľkých priateľov. A skúste im dať svoje vlastné fotky – ešte čiernobiele :-D

Keďže sme sa po predchádzajúcom stretnutí zhodli na tom, že naj predmet je telesná výchova, chceli sme sa venovať i tejto aktivite. No po čistej teórii a snahe začať pripravovať veci na športové aktivity, zrazu „zazvonil zvonec“ a nášmu stretnutiu bol koniec.

Verím, že nabudúce stihneme viac, hoci mám pocit, že čokoľvek stihneme, vždy je to fajn a veselé :-)