Rytiersky rád sv. Gorazda"Budúcnosť bude patriť tomu, kto prinesie svetu najväčšiu nádej"

Najkrajší kvet a my

Publikované 20.09.2016 v 09:02 v kategórii Výchovno-vzdelávacie aktivity, prečítané: 140x

Ďalší pondelok za nami! Bol plný smiechu a hier. Najskôr sa deti, ako sa to pomaly stáva tradíciou, stretli vo svojej rytierskej sieni. Potešili nás tým, ako sa rytiersky správali počas minulého týždňa. Každý urobil niekoľko milých dobrých skutkov, ktorými pomohol svojmu okoliu.

 

Potom sme si tu prečítali list od rytiera Richarda:

Ako som Vám už minule hovoril, tento týždeň sa nemôžem dostaviť na stretnutie v Rytierskej Sále. Pred pár dňami som totiž odcestoval na výpravu, kde pomáham zachraňovať ľudské zdravie. Ale uisťujem Vás, že vo svojom srdci som s Vami a prostredníctvom tohto listu, by som sa chcel s Vami podeliť o moje úvahy.

V dávnych časoch - aj tých rytierskych, všetko vyzeralo inak ako dnes. Neboli autá, televízor, mobily, samozrejme ani počítač. Keď vás niečo zaujímalo, nemohli ste si to jednoducho nájsť na internete. Dokonca ani do knižnice by ste sa tak ľahko nedostali, keby ste tam chceli hľadať nejaké potrebné informácie. Knihy sa vtedy totiž písali ručne a preto ich bolo veľmi málo a stali veľa peňazí. A okrem toho väčšina ľudí nevedela ani čítať ani písať.

Určite ste prekvapení, však?... Veď vy už iste viete čítať, alebo aspoň poznáte nejaké písmenká.

V rytierskych časoch sa len niektorí učili z kníh. Ostatní čerpali zo skúseností iných ľudí napríklad rodičov, starých rodičov, majstrov remesla atď. Spoločnosť si vtedy veľmi vážila starých ľudí. Považovala ich za pokladnicu múdrosti a skúsenosti. Ich pamäť totiž siahala ďalej ako pamäť ostatných ľudí. Videli a zažili veci, ktoré dávno minuli a preto všetci: deti, mládež aj dospelí veľmi radi počúvali, ako starí ľudia rozprávali príbehy z dávnych čias. Vďaka svojím skúsenostiam starší ľudia vedeli veľa vecí správne posúdiť a dokonca sa im niekedy podarilo predvídať niektoré udalosti. Keď niekto mal nejaký problém, išiel po radu za starším a skúseným človekom a ten mu pomohol vyriešiť jeho trápenie.

A práve o takomto múdrom starčekovi si teraz vypočujte príbeh.

A áno, práve tak zaznel sálou príbeh o úcte k starším. O tom, že i keby sa okolie malo postaviť proti nám, treba sa postaviť za správnu vec. Nakoniec je potom každý, kto koná dobre a múdro, odmenený. Najväčšími darmi starších ľudí sú múdrosť a láska. Tak to bolo všetko napínavo opísané v príbehu Pšeničný klas je najkrajší kvet.

Pretože sa pomaly blíži október a október je mesiacom venovaným úcte k starším. Osobne si myslím, že by bolo od Vás milé, keby ste pripravili nejaký program pre starších ľudí z domova dôchodcov. Určite by ste tým potešili ich srdcia.

Takto boli deti vyzvané k prejaveniu svojej odvahy a učenlivosti. Na budúci týždeň uvidíme, ako sa im podarí postaviť sa spomenutej výzve.

Aby sme si vytvorili i niečo na pamiatku tohto dňa a spomenutých klasov, v súlade s rytierskymi zvykmi, pripravili sme si všetky pomôcky na tvorenie sami. Deti si vyrobili štetce z ihličia tují. Tými potom namaľovali pozadie pšeničného poľa. 

Žiaľ, dokončiť prácu sa nám ešte nepodarilo, ale základná štruktúra obrazu je už pripravená. Nech už len príde ďalší pondelok, aby sme sa vrhli sa umelecké finále!

Ako by to ale bolo bez pohybových hier? 

Správny rytier musí mať pevnú ruku a presné oko. A tak sa naši zverenci vrhli na hádzanie krúžkov na tyčky zasadené do zeme. Verte, smiechu a radosti pri trafení bolo naozaj neúrekom!

Dovidenia na budúci pondelok!

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?