Najmenší z týchto...

Dnes sa nesmejme. Budeme sa rozprávať o vážnej téme...

Bezdomovci – skupina ľudí, ktorú vidíme na každom kroku nielen u nás na Slovensku, ale hádam v každom štáte sveta. Taktiež skupina zdravotne a mentálne postihnutých ľudí a ďalšia outsiderov spoločnosti. Nie ľudia sú však problém – problémy a ťažkosti spojené so svojou situáciou si so sebou nosia ako slimák svoj domček. Pevne pripojené k svojmu ja.

Aby sme lepšie pochopili týchto najmenších spomedzi nás, deti majú za úlohu vytvoriť skupinky reklamných agentúr a vymyslieť 30 sekundovú reklamu služieb verejnosti. Podvedome poukázali na problém alkoholizmu, žobrania na ulici, problematiky starostlivosti v podobe ponuky dočasného bývania a straty i znovunájdenia zamestnania. Samozrejme deti nemohli obsiahnuť celú hĺbku problému, no začíname o nej spoločne aspoň okrajovo rozmýšľať.

Zamysleli sme sa teda niekedy nad problémami, s ktorými sa stretávajú vo svojom každodennom živote možno práve tieto skupiny ľudí? Bezdomovci? Zdravotne a mentálne postihnutí? Outsideri – tí, ktorí stoja na okraji spoločnosti – nechcení a nepovšimnutí? Často vidíme iba svoje problémy. Niekedy nás pri pohľade na druhých premknú rôzne pocity od ľahostajnosti, cez hnev, bezmocnosť, súcit, zmätenosť či dokonca nadradenosť.

Často sú trápenia spomínaných skupín spojené s problémami v rodine, domácim násilím, politiky vlády v bytovej, zdravotníckej a sociálnej otázke, nezamestnanosti, alkoholizmu, nezvládnutých životných situácií a iných. No my nie sme politici, ktorí môžu zmeniť politický systém. Sme radoví ľudia. Nie sme ani miliardári, aby sme nakŕmili milióny hladných vo svete a ani vo svojom meste. Tak čo môžeme urobiť v tejto veci my?

Pretože sa venujeme deťom, odpoviem na túto otázku tak, ako by mi ju položili oni.

Keď vidíš vedľa seba človeka, ktorý je smutný, prihovor sa mu. Keď stretneš staršiu ženu, ktorá sotva vlečie tašku s nákupom, pomôž jej ju odniesť najďalej, ako môžeš. Keď vidíš vozíčkara, nehľaď naňho s údivom, no pomôž mu dostať na cez obrubník. Keď vidíš bezdomovca, ako žobre, nedávaj mu peniaze, aby ich neprepil, ale kúp mu chlieb, aby sa nasýtil.

Jedno dievčatko, ktoré osleplo a ľudia ho ľutovali, povedalo, aby skôr ľutovali seba. Nemajú čas na svoje rodiny, nevidia a nepočujú pieseň prírody...

Pomáhajme si, no naučme seba i druhých, že hoci sme tu jeden pre druhého, my sami sme zodpovední za svoj život. Našou zodpovednosťou je žiť ho tak, aby sme cítili vôňu ruží, počuli spev vtákov, dávali a cítili lásku vôkol seba. A to i s problémami, ktoré na nás doliehajú a s vďakou za všetky radosti i ťažkosti...

Nuž a tvorivá aktivitka na záver – mozaika, koláž, či ako kto poňal svoje dielo. Deti dostali obrázky ľudí bez domova, ktoré nalepili na papier a na jeho druhú časť dokreslili, ako by mal život vyzerať v skutočnosti. Bez hladu za stolom v kruhu rodiny, bez žobrania s možnosťou pracovať a žiť plnohodnotný život vo svojej rodine, neopustený a milujúci i milovaný.