Náš svet - deň 4.

Aké máte staré nohy? Tie najstaršie na svete majú asi 21-23 tisíc rokov. Našli sa v Novom Mexiku a navyše – bosé. Potom sme objavili najmozaikovatejšiu mapu – takže, deti, skladajte puzzle a raz vytvoríte aj vy mapu z 2 miliónov dielikov. Alebo kto má doma klimatizáciu? Nie, neni to až taká novinka. Starí Gréci ju mali pekne dávno – tvorenú labyrintom chodieb a správnym prúdením vzduchu. A tak svet fantázie mohol pracovať ďalej – vzniká podmorský svet očami detí na mega mega papier. Ponorka, medúzy, ryby, kraken... Super farebný kraj. Čiže už sme sa stretli so svetom pozemským i podmorským. No to nie je všetko – čo tak sa ponoriť do sveta hudobného? Do sveta hudby. Rišo nás zobral do tejto tajomnej krajiny plnej zvukov sveta. Navštívili sme každý kontinent – pravda okrem Antarktídy, kde majú ľudia iné starosti. Všade sme objavili nejaké zaujímavé hudobné nástroje. Napodobňovali spev vtákov – ako najmenšie flauta na svete, ale i sloní prd. Iné hrali príbeh lásky ako indiánska flauta. Počuli sme zvuk najväčšej píšťaly sveta – tej našej – fujary. Vypočuli sme si zvuky búrky i dažďa a dokonca sme videli zvuk. Že sa to nedá? Ale áno – predsa na vode ;-) No počuť všetko naživo a ešte kopec iných hudobných nástrojov ako žabka, okarína, panova flauta... bol úžasný zážitok.

Napokon sme sa rozbehli do parku, kde sme hrali Mestečko Palermo, futbal, naháňačku a ďalšie hry, kde sa behá a poviem pravdu – aj kričí, aby sa deti poriadne vyjašili.

Poobede po krátkej prestávke sme si vytvorili svet krásy – deti modelovali z hmoty nádherné náušnice a prívesky – a venovali sme sa vytrvalo i svetu športu a tanca. Unavení sme sa rozišli domov, ale zároveň i plní očakávania, čo nás čaká zajtra :-)