Rytiersky rád sv. Gorazda"Budúcnosť bude patriť tomu, kto prinesie svetu najväčšiu nádej"

Neskrotný a ten najnákazlivejší smiech na Deň detí :-D

Publikované 05.06.2017 v 18:40 v kategórii Výchovno-vzdelávacie aktivity, prečítané: 48x

Už ste boli účastníkmi neznesiteľne úžasne nákazlivého smiechu, či dokonca Vy sami ste obdarovaný takým darom? No my sme si dnes takýto smiech užili naplno a skoro sme sa od neho popučili. To naše deti na oneskorený Deň detí pri hrách zvonili svojimi hlasmi :-D

Keďže oficiálny Deň detí padol tento rok na štvrtok, rozhodli sme sa počkať a túto oslavu usporiadať až nasledujúci pondelok. Pre deti sme si pripravili na začiatok – hodnotenie školského roka. Po dlhom čase sme sa ocitli v Rytierskej sieni a čítali sme pôvodný – celkom prvý list rytiera Richarda:

Dobrý deň milé deti! Som rytier Richard a srdečne vás všetkých vítam v sídle Rytierskeho rádu sv. Gorazda, ku ktorému aj ja sám sa hrdo hlásim.

Ako rytier Rytierskeho rádu sv. Gorazda zostal som poverený mojím majstrom, aby som rozšíril naše rady o nových budúcich rytierov. A preto sa teraz s celou vážnosťou vás pýtam: chcete sa stať rytiermi Rytierskeho rádu sv. Gorazda?

A ste ochotní šíriť poslanie tohto rádu do celého sveta? Alebo opýtam sa inakšie: budete sa snažiť správať v každej situácii čestne, slušne a spravodlivo?

Ak sa chcete stať rytierom, čaká vás dlhá cesta plná prekážok a aby ste ju úspešne zvládli, hneď na začiatku potrebujete sa vyzbrojiť... no nie mečom alebo lukom, ale jednou vlastnosťou, ktorá sa volá... Áno trpezlivosť.

...

Keď sa mal niekto stať rytierom, musel sa na to pripravovať už od detstva. Ešte ako chlapec odchádzal z domu na dvor nejakého rytiera alebo panovníka, kde získaval miesto pážaťa. Ako páža, sa niekoľko rokov učil nie len bojovej technike ale aj slušnému správaniu. K jeho povinnostiam napríklad patrilo obsluhovanie kráľa alebo iného dôležitého panovníka pri stole.

Keďbolo páža usilovné a nadobudlo potrebnú zručnosť, postupovalo na vyššiu úroveň a stávalo sa panošom. Panoši sa učili novým bojovým technikám, zdokonaľovali sa v jazde na koni a zúčastňovali sa hodín hudby a tanca.

Potom keď bol ako panoš už dostatočne vycvičený, stával sa učňom ozajstného rytiera. Tomu rytierovi musel oddane slúžiť dňom a nocou: na turnajoch, na bojisku a na cestách. Až keď sa panoš po niekoľkých rokoch usilovnej služby naučil od svojho pána všetkým rytierskym povinnostiam, konečne sa mohol stať pravým rytierom.


Deti si to ešte dobre pamätali. No ako by to bolo na skoro konci školského roka, keby sme nemuseli robiť záverečné skúšky?


A tak sme deťom predostreli nasledujúce záverečné skúšky pážaťa:

1. Skúška z hodín hudby - Vystúpenie pred divákmi

2. Skúška z umenia - Výstava prác

3. Skúška obratnosti - Pohybové hry

4. Skúška trpezlivosti, usilovnosti a schopnosti prijať výhru a i prehru – Reflexia


Reakcia detí bola presne taká, ako sme očakávali – panika :-) Ale hneď na to pochopili, že školský rok a jeho aktivity boli tou skúškou. Veď počas roka mali hneď minimálne dve vystúpenia a ešte jedno ich čaká. Výstava prác bude o pár dní a permanentne počas roka i v ich klubovni na nástenke bola. A pohybové hry? No tie sme si predsa museli zahrať teraz na Deň detí!

Aby sme si urobili príjemnú zmenu, zašli sme si do blízkeho parku a tam sme pod stromami hrali triafanie pier do pohárikov, pričom použité techniky boli veľmi účinné – decká to dali za pár sekúnd! 

Ďalšou hrou boli tzv. stromčeky. Je to hra, kedy sú rôzne na stromoch pripevnené kartičky s číslami – my sme mali po 8, a deti potom musia hľadať jednotlivé čísla, ale v presnom poradí. Aby bola hra zaujímavá púšťali sme deti po krátkych časových intervaloch na bojisko. 

Potom sme si vyskúšali štipcovačku – deti v tímoch si zvolili jedného dobrovoľníka, ktorý stál pripravený stať sa dikobrazom :-D Ostatní zatiaľ behali vždy s jedným štipcom a pripevňovali ho na svojho odvážlivca. Vyšli nám z toho naozaj smiešne postavičky :-)

Ďalej sme ešte stihli maľovať so zaviazanými očami typicky rytierske veci ako hrad, kráľa, koňa, rytiera atď. Obrázky boli úžasné :-D 

Na záver si decká ešte troška pobehali a ponaťahovali sa na preliezkach.

Potom sme si už len vychutnali sladký melón a menej zdravé keksíky s cukríkmi a zrazu bol koniec nášho stretnutia.

No už teraz sa tešíme na ďalší týždeň, pretože možno ešte dohráme zvyšné hry, ktoré sme kvôli nedostatku času nestihli a určite sa musíme vrhnúť na 4.bod skúšok :-)

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?