Nezabudni si pas! Deň piaty - záverečný

Z celého srdca ďakujem všetkým za dnešný krásny deň! Bol to už posledný deň prvého turnusu letných aktivít Nezabudni si pas! A deti si ho nezabudli. Ocitli sme sa v Afrike – a to dokonca dva krát. Raz sme si pozreli kratučko Marafa Canyon aj jeho strašidelnou legendou, Zrúcaniny Gedi, nádherný ostrov Wasini a koralovú záhradu a samozrejme sme nevynechali ani čajové plantáže :-) Potom sme sa presunuli do zvyšku Európy, ktorú sme nestihli prebehnúť celú. Zo španielskeho La Tomatina festivalu sme celí rajčinoví preleteli po lane ponad rieku do krajiny, ktorú z 95% tvorí voda – teda do Portugalska. Zablúdili sme i do najslnečnejšej európskej krajiny – do Grécka. Prebehli sme i do Turecka, kde do roku 1923 nemali jeho obyvatelia priezviská a navštívili sme Ararat a jeho Noemovu archu. Ten výhľad z hory je nádherný :-)

Keďže to už boli posledné informácie (a to, čo vám tu píšem, je len vzorka z toho, čo už vedia deti), ktoré sme sa o svete dozvedeli, bolo potrebné našu tému uzavrieť. A ako? Nuž, hľadaním a nájdením pokladu. V živote je pred nami všetkými, i našimi deťmi ešte veľa nepoznaného, no vždy nám bude na cestu svietiť... Deti v tom majú jasno – je to ich rodina, priatelia, všetci, ktorí ich ľúbia :-) Vedia i to, že svet držia vo vlastných rukách... Ich a i náš svet bude taký, aký si ho vytvoríme vlastnou prácou, úsilím, schopnosťami, no hlavne srdcom.

A aby si to deti zapamätali čo najlepšie, zahrali sme si hru. Skladala sa z niekoľkých disciplín od zhadzovania pohárikovej pyramídy, cez hľadanie loptičiek v predzáhradke, triafanie kociek do kýblika, správne zodpovedanie kvízových otázok... Za každú disciplínu deti získali indíciu a zo získaných slov vytvorili na záver úžasný citát: „Tam, kde prinášaš úsmev a radosť do života, robíš najkrajšiu vec na svete.“ (neznámy autor)

Potom sa nám stala krásna vec – prišiel medzi nás ujo Jožko Fiebig so svojou dcérou Jankou :-) Sú to praví cestovatelia a deťom priniesli do nášho rytierskeho sídla kus Afriky. Jožko rozprával a ukazoval fotky – ako cestovali autami (občas skončili v priekope a museli sa vyťahovať :-)), ďalej deti videli typické odevy černochov, ocitli sa i vo svete zvierat (videli sme snovačie hniezdo, ktoré hoci váži i 6-8 ton a vtáčiky ho stavajú, kým sa konár stromu nezlomí, predsa ujo Jožko nabral odvahu a postavil sa pod neho :-D; o hrochovi deťom povedal, aký je nebezpečný – dokonca viac, ako lev – mimochodom lev=simba; ukázal nám kormoránov, ktorí sa musia stále sušiť, pretože hoci lovia vo vode, ich perie navlhne a mokrí lietať nemôžu; stretli aj antilopu skákavú – hoci je maličká, keď jej hrozí nebezpečenstvo, preskočí aj džíp, ktorý má tak cca 4m na výšku; nezbedné opice sa často hrabú v smetiakoch a robia neporiadok asi ako všetky deti na svete ;-); na fotkách sme videli i slony, ktoré pochodujú tak, že prvá ide mamka, za ňou deti a potom až otec; tučniačiky sú tam maličké a do rúk sa nám dostala pravá tulenia koža – mimochodom moc nevonia...), objavili sme spolu vodopády Viktóriinho jazera i najväčšiu dunu, ktorá sa volá Veľký otec.

Ani sa mi nedá vypísať všetko, čo sme sa dnes naučili, na čom sme sa nasmiali, aké krásne zážitky sme zo stretnutia s Jožkom mali. Veľmi mu ďakujeme a prajeme mu, aby sa mu v jeho práci i v cestovaní darilo a veľmi si želáme, aby sme sa s ním mohli zas stretnúť a precestovať s ním ďalší kus sveta :-)

No a prichádza predzáver. Deti od nás dostali darčeky. Čo to musí mať každý cestovateľ? Nuž, je to album na fotky, aby si doňho mohol ukladať svoje spomienky v podobe fotiek, ktoré si na svojich cestách spraví. Naše deti dostali takýto album tiež a doňho ako prvú fotku – spoločnú fotku z výletu z Haluzickej tiesňavy. K tomu sladkosť, pozvánku na cezročné aktivity 2020/2021, nádherné pexeso od pani Yvetty Samsonovej, ktorá spolupracuje s rodinou pána Milana Rúfusa a krásne pexeso deťom zo srdca dala ako darček a tým, ktorí s nami druhý turnus nebudú, sme pribalili tričko a šatku.

Celkom na záver sa deti ešte zúčastnili turnaja – strieľali sme z luku, mečovali a bojovali. Nuž áno, naša Európa je krajina plná rytierov a takýto vyrastajú i medzi nami. Verím, že keď vyrastú, budú hájiť iba dobro a česť :-)

A tak sa pomaly prvý turnus skončil. Srdečne ďakujeme Starokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá podporila naše letné aktivity, ďalej ďakujeme všetkým dobrovoľníkom z radov réžie i animátorom a...

Priestory sme upratali, bránku zamkli. Teraz je tam ticho, no už dnes pripravujeme všetko pre to, aby sa brána mohla otvoriť opäť a po krátkej prestávke prijať tentoraz moreplavcov :-) Oddychujte a moc sa na vás všetkých tešíme :-)

Krásne leto všetkým!!!