Oprava kolotoča a náramky priateľstva

Vonku teplo, v klubovni, keby v krbe nehorel tancujúci ohník, dosť chladno. Na začiatok stretnutia sme sa teda po sedavom spôsobe v škole, kvôli prebraniu mozgových závitov a naplánovanému opätovnému sedeniu radšej rozhýbali. Stačili nám na to lavičky, poháriky a pingpongové loptičky. Že ako sa dá hýbať pri sedení na laviciach? No veru dá. Prehadzujte si z jedného pohárika do druhého spomínanú loptičku a neraz vás z lavice vystrelí :-D

Potom nasledovalo zamyslenie. Všetko na tomto svete je pre nás pripravené – nový deň, náš život, všetko... A čo máme robiť my? Iba opraviť pokazený kolotoč, ktorý sme spomínali na minulom stretnutí, aby sme mali vo svojom vnútri radosť a do svojho okolia tak mohli šíriť veselosť. Čo to ten kolotoč je? Naše vnútro – vyžeňme zlo zo svojho srdca a vpustime doňho dobro a hneď sa staneme inými my sami a potom i svet okolo nás. Ako deti povedali, potom sa budú všetci smiať :-)

Keďže mozgové závity fungujú, rozhýbali sme ešte raz svoje telíčka. Evka s deťmi hrala hru, pri ktorej tenisové loptičky ukazovali, čo treba spraviť – drep, skok, výmena, tľapnutie... Vyskúšali si to i samotné deti a že veru nie je také ľahké žonglovať bez toho, aby vám obecenstvo nemuselo z chuti zakričať „opica“, keď vám čo i len jedna loptička spadne na zem :-) Ale užili sme si to.

Takto nabudení sme sa vydali naspäť do hrejivého tepla klubovne. Posadali sme si, povyberali sme si rôzne farby bavlniek a pustili sme sa do pletenia náramkov priateľstva. Verte mi, obsedeli i naši chlapci a všetci boli zaujatí robením uzlíkov. Keď prichádzali rodičia, videli len sústredené, tiché tváre sklonené nad svojimi kolenami. Keďže deti nestihli všetko dokončiť, samé sa rozhodli, že si náramky dopletú doma. Prvý krát dostali domácu úlohu, ktorú vlastne zadali sami :-)