Posledné stretnutie s Chrobáčikmi... Čo nás čaká nabudúce?

„A bola zima. Ach, bolaže to zima, krutá zima! Potoky zamrzli až do dna, vtáky padali zo vzduchu – mrzlo, len tak prašťalo. Ach, tie svätojánske mušky pod borievkou, či to len vydržia? A bol jar. Všetko, všetko, ale naozaj všetko kvitlo. A tam pod borievkou kvitlo dvanásť stokrások, deväť bielučkých ako sneh a tri s okrajom červeným ako krv. Veď tam aj kvitnú podnes.“ Takto sa končí posledná kapitola Chrobáčikov od Jana Karafiáta. A nám bolo naozaj smutno. Prežili sme s nimi detstvo, hry, učenie sa lietať, všelijaké dobrodružstvá od úrazov po naplnenú lásku, založenie rodiny a smrť. Bolo to krásne, dojímavé a poučné.

A my sme si na poslednom stretku so Svätojankom a jeho blízkymi vyrobili krásne domčeky z paličiek. Potom sme oslávili narodeniny všetkých detí za prvý polrok so 61 sviečkami. Bolo to krásne v tme a nepreniknuteľný dym po sfúknutí malých svetielok. A už teraz sa môžeme tešiť na ďalšiu knižku :-)