Postarať sa o svoje veci

Veci – to nie sú len materiálne záležitosti, ale tie, o ktorých sa budeme dnes rozprávať, ktoré sa týkajú nášho života, myslenia, cítenia... Sú to naše záležitosti.

Upratal si si posteľ? Máš poriadok v izbe? Ako často si zabudneš urobiť úlohy? Ako je to s povinnosťami a ich plnením v prípade každého jedného z nás?

Priznajme sa, že máme tendenciu vyhovárať sa na iných namiesto toho, aby sme zobrali na seba zodpovednosť. Myslenie „To nie je moja chyba“ začalo už u Adama a Evy a pokračuje dodnes. Svet sa hemží výhovorkami typu: Naši učitelia nás nevedia naučiť – to kvôli nim máme zlé známky! Moji zamestnanci nepracujú toľko, ako by mali – to kvôli nim moja firma prežíva ťažké obdobie! To naše deti sa zle správajú a neposlúchajú! A poďme ďalej – to politici vedú našu spoločnosť zle a preto je na svete chudoba a vojny! Svetový majetok je zle prerozdelený a za to môžu tí top boháči sveta! Nebojme sa poukázať na tých druhých, ktorí sú zodpovední!

Celkom sa mi páčili výhovorky našich detí, ktoré z nich počas rozhovoru vypadli: Nechce sa mi a Zabudol som :-D

Zodpovednosť je ale vec perspektívy. Rodičia sa boja toho, že keď sa deti nenaučia zodpovednosti v mladom veku, nebudú ani v budúcnosti vedieť konať zodpovedne. Mladí ľudia pozerajú na zodpovednosť ako na znak dospelosti. Snažia sa napodobňovať to, čo vidia na dospelých, ktorých považujú vedome či nevedome za zrelých ľudí. Preto si myslia, že keď budú piť a žiť neviazaným životom, budú dospelejšími. Nezodpovednosť dospelých, čo sa týka zrelého zodpovedného správania, ich mätie.

Tak potom ako to s tou zodpovednosťou je? Áno – čím skôr sa jej naučíme, tým lepšie pre nás. Malé deti sú zodpovedné za to, aby poslúchali svojich rodičov. Väčší za pomoc v rodine, správne fungovanie vzťahov v kolektíve... Dospelí sú zodpovední za svoje deti a svet – minimálne tým, akým príkladom idú druhým a tým ich ovplyvňujú. Každý má svoju zodpovednosť a našou najväčšou zodpovednosťou je poznať ju a napĺňať v každodennom živote.

Ako to myslím? Vodič autobusu nemôže vybehnúť počas výkonu svojej práce a začať pomáhať maľovať umelcovi jeho megaobraz na stene kostola. Žiak sa má v čase prípravy na vyučovanie sústrediť na učebnú látku, nie sa hrať so svojím súrodencom...

Ak budeme svoju zodpovednosť brať vážne, budeme tak vytvárať dobré predpoklady pre náš správny osobnostný rast. Keď sa každý sústredí na svoju prácu a vloží do nej svoje srdce, vždy bude čas i na pomoc druhému – dokonca i toto je naša zodpovednosť :-) No márne kritizovanie druhého za nesplnenie jeho či dokonca mojich povinností je naozaj nesprávne.

Aj deti chápu vec zodpovednosti zodpovedne. Pre nich znamená táto vec: mať prácu, pomáhať, starať sa o niečo alebo o niekoho alebo plniť si svoje povinnosti.

Nuž a aby sme si svoju zodpovednosť za veci vedeli správne užiť a mať drobnosti mať na poriadku, vyrobili sme si z hliny misky. Deti povykrajovali rôzne tvary a na ne poodtláčali listy. Tieto potom poukladali na tanier a do budúceho stretnutia si počkáme na výsledok.

A začneme s nácvikom vianočného pásma. Jesenné nám žiaľ z organizačných dôvodov nevyšlo, no nevadí. Precvičili sme si mozgové závity a hurá teda na Vianoce :-D