Pračlovek v dnešnej dobe :-)

Už ste sa niekedy vybrali do praveku a pátrali po tom, ako sa vyvíjal človek? A prečo tu vlastne je? My sme sa na tieto otázky opäť pozreli dvomi pohľadmi – náboženským/duchovným a vedeckým:

Boh stvoril človeka ako objekt radosti a tú radosť s ním chcel zdieľať. Prečo Boh toto všetko urobil pre človeka? Dôvodom je, že človek je Božím dieťaťom. Medzi nami je vzťah rodič – dieťa. Podľa Biblie Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril...

A čo na to povie veda? Vytvoriť celkom nenapadnuteľný prehlaď o vývoji človeka je veľmi ťažké, snáď i nemožné. Cez všetky poznatky modernej vedy sme v určitých bodoch stále len u predpokladov a skutočnú vývojovú líniu človeka nepoznáme...

To je troška dosť nepostačujúc odpoveď, preto sme pátrali ďalej:

Našli sme predchodcov človeka – Ramapitek, Australopitek, človek zručný/ Homo habilis, človek vzpriamený/ Homo erectus, človek neandertálsky i človek rozumný dnešný. Ku každému sme si pozreli jeho „fotografiu“ i tvar jeho lebky a povedali sme si zopár zaujímavých vlastností a schopností toho ktorého stupňa vývoja.

No jedno je jasné: Človek sa určite ako živý druh vyvíjal. Život vznikol vo vode, presunul sa na súš, z jednoduchých živočíchov vznikali zložitejšie, z homonoidných foriem vznikol predok človeka, z neho potom mnohými vekmi človek dnešného typu.

No to by bol iba živočích...

Kedy sa človek stal človekom? V jednom okamihu vývoja Nebeský Rodič svojmu dieťaťu vdýchol duchovný život – ducha a dušu a z tela sa stala ľudská bytosť – Božie dieťa :-)

Krátke videá potom umocnili dojem počutého a vrhli sme sa spoločne na prácu forenzného antropológa. Že ako? Deti dostali obrázky lebiek troch vývinových štádií človeka a samé podľa svojej fantázie a tvaru lebky nakreslili tváre praľudí. Mali sme tak kopu malých kresbičiek mužov, žien i detí a všetky boli veľmi milé :-)

No bez hry sa nehráme :-D A tak deti odišli z dvora dopredu, kde sa pripravovali na stretnutie s pračlovekom. Nesmeli mať pri sebe ani na sebe žiadnu červenú farbu, pretože tej sa pračlovek bál. Mali k sebe zaviazané nohy, pretože cesta do praveku je veľmi náročná. Pripravili si reč, ktorou pračloveka pozdravili. Zobrali so sebou i dary v podobe kameňov (doba kamenná má v tomto osobitné čaro – je ľahké nájsť vhodný dar prakticky kdekoľvek) a farebné koráliky, pretože náš pračlovek bola vlastne pražena (a čím je ľahšie potešiť ženu akejkoľvek doby, ak nie šperkom :-D). A už len nájsť v kroví toho pravekého tvora... Huhujtu! Huju husu huvulum Humuruu! Huču Huchcuťu :-D Bolo milé sledovať, ako sa deti snažili prísť na význam skomolených slov, no v relatívne krátkom čase sa im to podarilo.

Urobili sme si i spoločnú fotku a z praveku sme sa opäť vrátili do súčasnosti... No nie celkom... Prešli sme plynule do budúcnosti... Ako?

Pri príležitosti Týždňa dobrovoľníctva, do ktorého sme sa zapojili i my, sme spoločne urobili plán na začatý školský rok 2020/2021. No konkrétne vám neprezradíme nič – je to naše milé tajomstvo medzi nami plánovačmi :-)

Budúci týždeň sa ocitneme ešte v praveku – takže sa máme na čo tešiť :-)