Pravda, polopravda, lož...

Nie, dnes nebudem milá. Ani deti nie. Poukážeme totiž na silu Pravdy.

Deti dostali za úlohu napísať na papierik tri veci o sebe. Dve pravdy a jednu lož. Čo myslíte, akých máme šikovných klamárov? Uhádli ostatní, čo bola lož? Ani jedno z nich nie je klamár. O každom sme hneď vedeli, v čom nehovorí pravdu – a to je, myslím, dobrá správa pre našu budúcnosť :-)

Určite ste si všimli, ako na internete kolujú hlášky typu: „Najhorším zločinom je faloš“ (Kurt Cobain)

„Pravda, ktorá mrzí, je lepšia ako lož, ktorá potešuje.“ (Johann Wolfgang von Goethe)

„Úprimný priateľ je ten, kto ťa napomenie, kto ti povie pravdu do očí; toho si váž!“ (Božena Němcová)

Ale kto ich berie naozaj vážne?

Nie je jednoduchšie povedať niečo, čím sa staneme v očiach druhého lepším – hoci by to aj bola lož? Alebo zaklamať rodičom alebo iným autoritám, aby sme unikli trestu, to je predsa ako pud sebazáchovy... :-P

Nalejme si ale čistého vína: klamstvo nám dáva falošný pocit kontroly a moci. Možno si myslíme, že úspešne zvládneme situáciu, ale naše presvedčenie je len ilúziou. Klamstvo je ako pukance. Kukurička si tíško sedí vo vrecúšku, ale keď ju začneme zohrievať, nafúkne sa a je stále väčšia... Tak je to aj s nami – prihorieva, my niekedy zaklameme, situácia sa komplikuje, my sa zamotávame a ...

Naše slová, skutky, dokonca láska pochádzajú z myšlienok. Keď je v nás dobro, všetky naše výtvory budú dobré. No keď v nás sídli zlo a faloš, aký asi môže byť výsledok? Je to ako stáť pred zrkadlom – naše skutky sú odrazom nášho vnútra.

Áno, ale pravda musí byť spojená s láskou. Pravda, ktorá oslobodzuje, pomáha, povzbudzuje.

V seminári sa bohoslovci učili o pravde na tomto príklade: Do kláštora príde gestapo a pýta sa matky predstavenej: „Máte tu v kláštore deti?“ A ona ich pravdaže ukrývala. No odpovedala: „Nie.“ V duchu zároveň dodala: „Nie pre vás.“ Ako je to s pravdou, polopravdou a lžou?

Keď zažijeme pravú lásku, pravda nás ožiari svojím svetlom a budeme presne vedieť, ako konať v tej ktorej situácii. Nie lož, nie bolesť... Ale pravda spojená s láskou budú mať v našom každodennom živote svoje miesto :-)

A aká je pravda o našom dnešnom dni – tých pár krásnych chvíľach, ktoré sme spolu strávili?

Dnes sme sa po drobnom rozptýlení s dotazníkmi pustili do kresby. To sme už dávnejšie v poradovníku aktivít nemali. Deti dostali každé polovicu svojej tváre vytlačenú na papieri. Druhú polovicu dokresľovali. Pravda – polopravda ;-)?

Druhá časť praktických aktivít spočívala v práci na dramaťáku. Po tom, čo sme na deti vrhli požiadavku zaspievať dve koledy, jeden lapaj mi povedal, že už som ako reklama – ešte ani nie sú Vianoce a my už koledy spievame :-D No bez nácviku to nepôjde. Ani jedno dieťa nie je ukrátené o nejakú repliku, či malú rolu v novom vianočnom pásme. O čom bude? Pravdu povediac, celkom klasické nebude. Ale ani nijako novátorské. Budeme sa snažiť podať ľuďom to pravé posolstvo Vianoc. Tak sa teda nechajte prekvapiť :-)