Pre-ži(vot) - deň druhý

Poznáte hru, kedy prvý číta druhému, ten podá zapamätané informácie tretiemu a on nakoniec všetko, čo si jeho hlava stihla uložiť v pamäti, rozpovie publiku? Nuž, už to poznajú aj naše deti. Prvý text sa týkal ochrany životného prostredia v okolí rieky Slatina. Bol fakt ťažký a napr. ja som si uvedomila kopu informácií až pri druhom pokuse. Aj naše baby na tom boli podobne. Zopár slov však poviem k jednoduchšiemu textu – o pande. Viete, že všetky pandy sú kung-fu pandy? Dokonca sú vraj chránené. No áno, kopa informácií sa po ceste od jedného ucha k druhému skreslí, niečo sa pridá, niečo uberie.

Ďalšia aktivitka spočívala v komunikácií samotnej. Deti sa zahrali na pani riaditeľku základnej školy a mamu, ktorá chce dať zapísať svoje dieťa do prvého ročníka – žiaľ ale nespĺňa kritériá prijatia. A tak sa stalo toto: Vaše dieťa nemôžeme prijať, pretože nám práve nastúpili tri neposlušné deti a Vaše má žiaľ iba 5 rokov... Či 50?

V druhej scénke sme sa ocitli u lekára. „Dobrý deň, potrebujem pomoc. Mám psychické problémy.“ „Ale tu ste u očného...“ „Veď v poriadku.“ „Tak teda, čo sa stalo?“ „Ako malé dieťa som utrpela traumu. Chcela som šteniatko. A raz doma som jedno také našla – nádherné, biele šteniatko retrievera.“ „A v čom bol problém?“ „Rodičia mi povedali, že to nie je šteniatko, ale moja sesternica, ktorú strážia...“

Nuž je to tak. Deti sa vedia perfektne zabaviť a vymyslia také scénky, že slzy tečú prúdom.

Náš čas však nie je len o hraní, ale i o vzdelávaní sa. Naomi deťom porozprávala niekoľko zaujímavostí z jej rodnej zeme Japonska. Naši si s uľahčením uvedomili, ako je fajn, že chodia do školy na Slovensku. Veď v Japonsku majú len 5 týždňov letných prázdnin! No ale zas známka 5 je najlepšia a to by sa podaktorým oplatilo ísť zameniť ako v zmenárni :-D Čo je celkom iné, ako u nás je to, že v japonských školách nemajú upratovačky. Upratujú deti samotné. A v každej škole majú bazén! Tu si naši žiaľom povzdychli... Dokonca ani učiť by sa našim toľko nechcelo – veď naša abeceda má iba zopár znakov a japonská až 2000 – a tie všetky sa učia na základnej škole. No áno – každá škola má svoje plusy aj mínusy :-)

Doobeda sme sa stihli vybrať aj do parku. Deti si zahrali cukríkovú hru – kotúľ, beh, zapamätanie si 11-tich slov, triafanie loptičiek do brány a na záver slalom – to všetko po slušnom poprosení vynieslo deťom sladkú odmenu.

No život nie je len o komunikácii či prekonávaní prekážok v teréne. Každý správny a slušne vychovaný chlapec či dievča musí vedieť prestrieť stôl. V tejto disciplíne sa dokonca súťažilo. Bolo 5 tímov. A prvé miesta získavali deti v kategórii: pánsky, dámsky, zmiešaný tím, dvojica a jednotlivec. Pochopili ste to správne – každý tím bol na prvom mieste :-) Veď keby ste videli ich snahu a výkony, naozaj by ste sa dali prehovoriť na príjemnú večeru pri sviečkach a krásnych dekoráciách, aké deti dokázali vytvoriť.

Staršie dievčence sa zas naučili, ako si môžu ušiť skladanú sukňu na šijacom stroji. Pekne od začiatku – od strihu, cez vystrihnutie až po zošitie. Vďaka našej super krajčírke sa im to v budúcnosti hádam aj podarí :-)

A na záver? Ešte nás počkalo jedno divadelné predstavenie a potom už naozaj rozlúčka. No nie nadlho – zajtra sa opäť vidíme v boji o prežitie a správny život :-)

I takto sa teda učíme v nás i vôkol nás v rámci projektu Pre-ži(vot), ktorý ste skrze grantový program Mením Moje Mesto cez Nitriansku komunitnú nadáciu podporili :-)