Rytiersky rád sv. Gorazda"Budúcnosť bude patriť tomu, kto prinesie svetu najväčšiu nádej"

Predbehli sme čas a už je tu Deň detí - ale že aký ťažký...

Publikované 29.05.2018 v 10:23 v kategórii Výchovno-vzdelávacie aktivity, prečítané: 73x

Predbehli sme čas... Dnes sme predčasne oslávili Deň detí.

Zahrali sme si hry na rýchlosť – štafetový beh, na obratnosť – štipcovačku, na šikovnosť – kresbu poslepu a na presnosť – metlobal.

Už na začiatku boli deti úmyselne rozdelené do dvoch tímov, ktoré mali spolu súťažiť o prvenstvo. Nie som zástankyňou boja medzi jednotlivcami či skupinami, dnes to celé zápolenie však malo svoj účel...

Pri prvej disciplíne sa deti poriadne ponamáhali. Behali naozaj na plné obrátky a úžasné bolo sledovať aj ich vzájomné povzbudzovanie.

Pri druhej disciplíne museli najskôr nájsť zelený pohárik v celkom vysokej zelenej tráve, čo už samo o sebe bolo ťažké. A potom rýchlo utekať k štipcovaciemu panáčikovi. Takže zhyb, vztyk...

Svoju šikovnosť deti ukázali kreslením naslepo. Jeden dobrovoľník mal oči zaviazané a ostatní z tímu ho navigovali, kde na predkreslenú hlavu dokresliť uši, oči, nos, na zadok chvost... Po výkrikoch – Doľava, no veď doľava! Nevieš, kde je ľavá strana?! Zdvihni predsa ľavú ruku! Sa začali rysovať krásne kresbičky mačky a medveďa.

Posledná hra spočívala v triafaní tenisových loptičiek do brány, ktorá nám vznikla z kmeňov urastených stromov. Verte tomu, je to ťažké nielen sa trafiť, ale i dostatočne silno odpáliť starou slamenou metlou neposlušné loptičky, ktoré nerady triafajú medzi stromy po dosť nerovnom teréne.

Prvé dve disciplíny boli merané na čas. Druhé dve boli o výkone.

A záver? Áno, jedna skupina naozaj prehrala a dievčence v nej si poplakali. Ich výhra totiž spočívala v polovičke jablka. Druhý tím bol šťastím bez seba – vyhrali lentilky. Tak čo teraz? Nechať deti na Deň detí plakať?

Naším zámerom nebolo popohnať deti proti sebe, ale ukázať im niečo viac. V živote – aj v tom ich – prichádza k situáciám, kedy vyhrávame a vtedy sa môžeme tešiť – dokážeme potešiť toho, komu a nedarí a povzbudiť ho, i k momentom prehry – a vtedy – dokážeme zdvihnúť hlavu a snažiť sa ďalej?

My sme deťom nedovolili, aby si svoju výhru začali hneď užívať. Výhercov sme vyzvali, aby svoj dar odovzdali porazenému tímu a tak si svoje veci vymenili. No verte, bolo to ťažké. Ale – dokázali to! Vzápätí sme im všetkým dorovnali výhry tak, aby každý dostal nielen jablko, ale aj lentilky a ako bonus čokoládku.

Krásny predčasný Deň detí :-)

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?