Priateľstvo je dar

Zahrajme sa dnes na kuchárov – vytvorme si recept na priateľstvo. Aké ingrediencie by malo také priateľstvo obsahovať?

Láska, starostlivosť, čestnosť, dôveryhodnosť, konfrontácia, rozhovory, ...

A čo tak napísať svojmu priateľovi list? Niekedy ani netreba veľa slov – presne tak, ako je to v príbehu z knižočky Malý princ:

„– Prosím ťa... skroť si ma! – povedala (líška).

– S radosťou, – odpovedal malý princ, – ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.

– Spoznáme len veci, ktoré si skrotíme, – povedala líška. – Ľudia nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!

– Čo mám urobiť? – Spýtal sa malý princ.

– Musíš byť veľmi trpezlivý, – odpovedala líška.

Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie...“

Áno, keď budeme trpezliví, dokážeme vidieť srdcom aj tie najtajnejšie veci. Veci srdca. Priateľstvo je práve takáto záležitosť.

Netreba sa ponáhľať. Treba si naň urobiť čas.

Netreba veľa slov. Stačí porozumenie, načúvanie druhému.

Treba sa oň starať s láskou a pokojom.

Dôverovať si a zároveň nespútať svojho druha.

Povyšujeme kamarátstvo na vyššiu úroveň.

Učíme sa v ňom byť tu jeden pre druhého a obetovať mu svoj čas, energiu.

Sme ochotní vždy pomôcť a hoci sa i niekedy sklameme, dokážeme k sebe opäť nájsť cestu.

Pravých priateľov nemáme veľa, ale...

Mať priateľa je naozaj cenný dar.

Aj naše deti patria medzi tých šťastných, ktorí priateľov majú a dokonca sa nám predviedli dvaja pokrvní bratia ako Winnetou a Old Shatterhand.

Ani naši predmaškarní klauni neostali sami. Deti im každému dokreslili priateľa a hneď sa čiernobielych obrázkov stali veselé plesajúce postavičky