Príde či nepríde ten Mikuláš?

Ako by to bolo, keby k nám nezavítal Mikuláš? 

A nezavítal – aspoň nie hneď. S deťmi sme dokončili prácu na tajnej misii a´la Vianoce. Prebehli sme  pohľadom Vianočné pásmo, ktoré odohrajú na budúci rok medzi sviatkami. 

A vypočuli sme si i krásny list:

Milé dvorné dámy a budúci rytieri!

6. decembra oslavujeme sviatok svätého Mikuláša a v najbližších dňoch sa s ním určite stretneme na rôznych miestach: v škôlke, v škole, v nákupných centrách, na námestí, v kultúrnych domoch atď. Zjaví sa pred nami v rozmanitej podobe, niekedy s velikánskym bruchom a inokedy menším, vyššej alebo nižšej postavy. Dokonca aj hlas, ktorým nás osloví môže znieť rozmanite.

No občas sa stáva, že Mikuláša vôbec neuvidíme a napriek tomu vieme, že u nás bol preto, že nám na okne alebo v čižmičke nechal darček.

A práve o takomto Mikulášovi, ktorý sa v svojom obdarúvaní snažil byť neviditeľný, chceme Vám trochu porozprávať.

Sv. Mikuláš žil na prelome tretieho a štvrtého storočia po narodení Ježiša a to znamená, že od tejto doby uplynulo už naozaj veľmi veľa času. Narodil sa v Patare na území dnešného Turecka v bohatej kresťanskej rodine. Takže problémy s nedostatkom peňazí Mikuláš rozhodne nikdy nemal. S čím však problémy mal, bola viera. V tom čase totiž tí ľudia, ktorí vyznávali Ježišovo učenie, boli kruto prenasledovaní. No napriek tomu Mikuláš už od detstva bol človekom hlbokej viery a to sa prejavovalo nielen v modlitbe, ale predovšetkým v spôsobe jeho života. Vždy si všímal potreby iných a svoje o peniaze sa dokázal podeliť s tými, ktorí trpeli ich nedostatkom. Napríklad dal postaviť nemocnicu pre chudobných, alebo vykupoval z väzenia odsúdených na smrť kresťanov. Mikuláš sa s ľuďmi nedelil len o svoje hmotné bohatstvo, ale aj o to vnútorné. Vždy bol ochotný vypočuť si starosti ostatných a pomôcť im nájsť správne riešenie. Všetci si všímali Mikulášovu statočnosť a dobrotu a preto jedného dňa ho obyvatelia mesta Myra zvolili za svojho biskupa.

Ako sme už spomínali, Mikuláš zachránil pred smrťou veľa ľudí. Lenže život nie je jedinou vecou, ktorú sa dá stratiť. Človek môže napríklad prísť aj o svoju česť. A práve stratou cti boli ohrozené tri dcéry jedného boháča, ktorý zrazu prišiel o celý svoj majetok a preto sa rozhodol... no ale pred tým, než Vám priblížime tento príbeh, mali by sme vám vysvetliť pár vecí.

Kedysi ženy nemali možnosť zarábať na svoje živobytie. Staral sa o nich otec a potom, keď sa vydali, manžel. Lenže, keď sa nejaká slečna chcela vydať, jej otec jej musel dať najprv veno, to znamená nejaký majetok, aby ho mohla priniesť do spoločnej domácnosti svojho budúceho manžela. A keďže ten človek, ktorého sme spomínali, stratil úplne všetko, už sa viac o svoje dcéry nedokázal postarať a ani nedokázal pre ne nájsť vhodných manželov, pretože nemal peniaze na veno. Celá rodina sa našla vo veľmi ťažkom rozpoložení, ktoré sa nedalo nijako vyriešiť. Preto sa zúfalý otec rozhodol, že svoje dcéry pošle do nevestinca, na miesto, kde by bolo postarané o ich stravu a ošatenie, ale kde by bohužiaľ prišli o svoju česť a vnútornú krásu. Keď sa to dozvedel Mikuláš, bol z toho úplne zhrozený. Rozhodol sa, že zachráni dievčatá pred trpkým osudom a dá im peniaze na veno, aby sa mohli vydať. No Mikuláš nechcel svojou pomocou privádzať do rozpakov ich otca, a preto sa rozhodol, že svoju pomoc poskytne potajomky, aby nikto nevedel, od koho tá pomoc pochádza. Tri noci za sebou nechával pod oknom mešec plný peniazi, jeden pre každé dievča. Vďaka tomu rodina sa dostala z ťažkej situácie a dievčatá sa mohli šťastne vydať.

A preto vždy, keď 6. decembra ráno nájdeme v svojich topánkach alebo pri okne nejaké sladkosti, spomeňme si na to, že kedysi sv. Mikuláš zachraňoval ľudí pred hladom, smrťou a stratou snov. Nech nám bude príkladom, aby sme sa aj my dokázali podeliť s inými o to, čo máme a nezabúdajme, že ľudia potrebujú nielen hmotné vecí ale aj dobré slovo, pochopenie, uznanie a predovšetkým lásku.

Našou túžbou je, aby deti spolu vytvorili kolektív, v ktorom sa budú môcť zabávať, hrať, tvoriť, no jednoducho povedané – žiť spolu ako ozajstní kamaráti. A preto sa im snažíme vytvoriť priestor i na to, aby si spoločne dohodli program, ktorý bude baviť ich všetkých a zjednotia sa v ňom. A tak si deti ešte zahrali hru, na ktorej sa spoločne dohodli – Na rybára. Musím uznať, že je to hra pre všetkých – malých i veľkých a naozaj s citom vybrali niečo, čo je vhodné a radostné pre všetkých.

A potom naozaj nastala tá chvíľa, kedy sa ocitli všetci pred Mikulášom a jeden po druhom odrecitovali, zaspievali či zahrali na hudobné nástroje. Minivystúpenie potešilo nielen Mikuláša, ale aj nás ostatných. Je radosť vidieť deti a ich snahu, niekedy i nejaké to prekonávanie obáv a ich statočnosť. Balíčky nakoniec potešili i maškrtné žalúdočky :-)

A nabudúce? Uvidíme sa čoskoro, skôr ako si deti myslia...:-)