Pvé dotazníky sú vyplnené, hry dohrané, sny rozosnívané :-)

Snívam, snívaš, snívame... Nie, nečasujeme slovesá. Nesedíme v škole, ani nespíme v posteli :-)

Po prázdninách sme sa opäť stretli v našej klubovni a myslím, že to vyjadrím objektívne za všetkých, s chuťou a radosťou sme sa vrhli do práce.

Sľúbili sme vám, že deťom pripravíme celkom nový priebeh stretávok a naozaj sme slovo dodržali. Tematicky sme nadviazali na koniec letných aktivít, no využili sme to, že deti sú staršie a rastú stále viac k samostatnosti. Preto sme si pre ne pripravili dotazníky. Žiadne testy, žiadne učenie, len trošku zamyslenia nad tým, čo nás v živote stretáva. Čo túžime raz v živote robiť :-)

„Veď každý človek v detstve začína snívať o tom, že keď vyrastie, bude z neho... hasič, smetiar, speváčka, učiteľka... Sú ľudia, ktorí snívajú. aj keď sú dospelí. Sú ľudia, ktorí svoje sny naplnia a sú takí, ktorí snívať prestanú.

V živote máme sny o svojej budúcnosti. O tom, ako sa nám bude raz dariť. Čím raz budeme. Ako budeme raz žiť. Kde budeme žiť. S kým budeme žiť.

Niektorí ľudia snívajú o zmene sveta. O šťastí pre celý svet. O nasýtení hladných. O múdrosti pre všetkých. O dostupnosti vzdelania pre deti. O uzdravení chorých. O zmiernení bolesti trpiacich.

Čo si želáme my?

Sú naše sny zamerané na nás samotných – čo je v detskom veku prirodzené (novorodenec, batoľa, škôlkar, školáci v mladšom veku hľadajú cesty, ako uspokojiť svoje potreby), alebo už začíname snívať sny zamerané na a pre druhých?

Aké spôsoby hľadáme a nachádzame pre to, aby sa naše sny naplnili?

Ako naše sny a sny veľkých osobností (napr. M.L.King, W.A.Mozart, H.Kellerová) vníma naše najbližšie okolie (naši rodičia, rodina, kamaráti) a ako vnímajú takéto sny všeobecne ľudia v našej kultúre – našej spoločnosti?

Je to naozaj veľmi veľa otázok, no tieto zazneli po sedení nad papiermi až v diskusii. Neverili by ste, ako až veľmi jasno deti v týchto veciach majú a to nebudem vypisovať všetky odpovede, len zopár vám ich napíšem: „Raz budem basgitarista, kuchár, futbalista, moderátor, učiteľka, speváčka, cestovateľkou, návrhárkou, klaviristom...“ Odpovede na otázku, ak už teda viem, čím chcem raz byť, či a čo pre to robím, boli úsmevné i vážne: „Jem, aby som vyrástol, trénujem, kreslím, je to to, čo ma naozaj baví, je to môj sen...“

Naozaj platí to, čo sme si ešte v lete povedali: „Každý z vás je iný, každý je jedinečný. A to je dobre. Je to tak preto, aby sme si navzájom pomáhali, inšpirovali sa a vytvárali spoločne krásny svet.

Všetci majme sen. Sen zmeniť svet na krajšie miesto. Sen, kde ľudia si budú rovní. Sen, ktorý sa premení na skutočnosť – vytvorme spoločne – veľkí či malí – svet lásky, pokoja a radosti!“ :-)

Aby sme si však uvedomili, že existuje ešte kopec iných povolaní a zamestnaní, zahrali sme si hru na Povolania. Dokonca sa priznám, že ani ja som pri niektorých netušila, čo vlastne znamenajú. Našla som také povolania, ako je vozmajster, chovateľ rýb, galvanizér, chirurgický nástrojár, hrádzny – hatiar, či figurant... Deti hádali, skúšali a veru nie všetko sa im podarilo uhádnuť. Ako tieto povolania pomáhajú ostatným ľuďom, na to už žiaľ čas neprišiel. No nevadí, pretože sme ešte stihli okrem futbalu a hromady rečí :-) aj nakresliť svoje sny na papier do snových okuliarí :-)

Nabudúce budeme pokračovať – Vrátime sa do budúcnosti :-)