Rozhovor niečo stojí

Kde si bol dnes večer? Ukáž vysvedčenie. Nemám kredit. Neznášam tvojich priateľov. Drogy zabíjajú.

Témy, o ktorých sa v rodinách často alebo občas hovorí. Témy, o ktorých hovorili dnes i naše deti v rámci prvej z aktivít. Zahrali sa na rodičov a deti. Scénky boli samozrejme humorné – otec spí po nočnej, mama prišla práve z práce a z nákupu a deti majú svoje problémy so školou a kamarátmi – alebo mama nabúrala auto a otec si číta noviny. Ich deti zas hovoria, ako jedno dostalo poznámku za večné vyrušovanie na hodine a druhé postúpilo na súťaži. Smiech cez slzy nebral konca. Bolo to tak ale preto, aby sme sa mohli pustiť do vážnych otázok komunikácie detí s rodičmi a naopak.

Zamysleli ste sa napr. niekedy nad poslednou otázkou nášho dotazníka: Ak by si mohol zmeniť jednu vec v spôsobe, akým sa rozprávaš s otcom alebo s mamou, alebo tvoji rodičia s tebou či medzi sebou, čo by to bolo? Nuž, odpovede vám prezrádzať nebudeme, stačí nám, ak sa zamyslíte nad týmito vy sami.

Nie je totiž jednoduché sa zmysluplne rozprávať. O počasí sa dokáže rozprávať väčšina z nás. No dať našim slovám hlbší význam, to už také jednoduché nie je. A vedieť vyjadriť svoj názor s pokojom a láskou, to nedokážu ani niektorí dospelí. Deti sa to ešte len učia. Pozorujú svojich rodičov – ich láskavý postoj k sebe navzájom, autoritátorskú povahu, či niekedy i násilie – slovné či fyzické. A to všetko ich ovplyvňuje. Robia sa medzi súrodencami v rodine rozdiely, alebo sú všetci na jednej lodi? Áno, najmladší býva rozmaznávanejší, no ani jemu sa nesmie všetko „prepiecť“. Najstarší býva vedený k samostatnosti, no aj on je ešte len dieťa. A deti si vzorce správania zo svojich rodín prenášajú do svojich rodín dospeláckych.

Chceme, aby boli samostatní? Milujme ich. Chceme, aby si verili? Chváľme ich. Chceme mať stroskotancov? Nadávajme im, hrešme ich. Ani spravodlivý trest – krik, karhanie či iný trest, ktorý dieťa nepochopí v prípade potreby – a to nemôžeme očakávať ani od malého drobca ani od dospievajúceho, ktorý už tvorí v duchu vlastný svet, nepomôže, ak ho nesprevádzajú slová lásky. Slová – komunikácia – súdržnosť rodiny. Slová lásky.

Chceme, aby vedeli vyjadriť svoj názor? Rozprávajme sa s nimi. Dajme im priestor vyjadriť svoj názor. Ten je ako malé semienko, ktoré rastie v strom. Ak mu dáme voľnosť a budeme sa oň primerane starať, vyrastie krásny a silný a v jeho korune budú bývať a spievať vtáčiky. Keď ho pritlačíme, zlomíme či ináč mu ublížime v procese jeho rastu, vyrastie z neho úbožiak... Smutný strom, doráňaný a vtáky si v ňom nebudú môcť postaviť ani len svoje hniezdo...

Záver objali hry na rečníkov. Každý vo dvojici mal rozprávať iba o svojej téme – futbal, spev, súrodenci... Každý, komu čo padlo najlepšie. Musím povedať, že takých rečníkov ste ešte nestretli. Len málokedy potrebovali čas na nádych :-D No čo z toho vyplynulo? Sami sme uznali, že sme počúvali iba seba a o druhom sme nemali potuchy, čo hovorí. A zvyšok obecenstva? Tí nemali z prejavov rečníkov už vôbec nič. Tak ako je to s rozhovorom? Nestačí len hovoriť – treba aj počúvať :-)

Posledná vec, ktorú sme ešte stihli, bola tvorivka – zimná krajina :-)