Štvrtý deň Letných aktivít s bobríkami a výlet do Štôlne Andrej

Kamže dnes vedú naše cesty necesty? No predsa nikam inam – len do Kremnice. Ale nie do mesta, to by bolo jednoduché. Vybrali sme sa preveriť svoju odvahu a bobríkovi odvahy dokázať, že si ho zaslúžime. Boli sme totiž v štôlni Andrej. Náš pán šofér, pán Čekej, nás bezpečne zaviezol až k jej bránam. Tu sme sa rozdelili na dve skupiny – chlapcov a dievčatá – a potom, ako sme dostali prilby a čelovky, vošli sme do útrob matky zeme. V polovici prehliadky sme sa ocitli dokonca vyše 80 m pod povrchom zeme :-O Ešte pred vchodom nás ovial chladný závan a po zatvorení dverí nás obklopila tma. Len tu a tam sa mihotali malé svetielka žiariace na našich hlavách. Dozvedeli sme sa zaujímavosti o ťažbe v takýchto baniach, o tom, ako tu v minulosti pracovali nielen muži, ale i ženy a dokonca i maličké trojročné deti (o tých 15 ročných, ktorí už pracovali tvrdo, ani nehovoriac). Deti tu dokonca pobehovali v úplnej tme, takže museli poznať cestu naspamäť, aby nezablúdili. Olej do lámp bol veľmi drahý a bolo nutné ním šetriť. Stretli sme tu i Jožka a Aničku, ktorí sú v štôlni zatvorení i dnes noc i deň Že kto to je? Figuríny predsa :-) Na záver našej exkurzie sme zhasli čelovky a svietila nám len maličká olejová lampička. A keď zhasla i tá, vôkol nás sa rozprestrela čierno čierna hustá prehustá tma. Keď sme zo štôlne vychádzali na svetlo tohto sveta, žiara na konci tunela bola nádherná. A i to teplo :-D

Deti dnes ale aj lovili bobríkov – bobríka hladu a bobríka dobrých činov. Niektorí sa činili. Pomáhali, kde sa dalo, ponúkali svoju pomocnú ruku i úsmev a milé slovo ešte viac ako inokedy. Nazbierať desať dobrých a celkom nezištných skutkov bola pre deti brnkačka. A čo bobrík hladu? Zobrať toľko detí a nechať ich hladných – to sa rovná katastrofe vesmírnych rozmerov. Tak sme bobríka poňali troška ináč. Každé dieťa dostalo keksík. A dajte deťom keksíky so slovami, že sa na ne môžu iba pozerať a v obale ich ochraňovať, kým sa nevrátia naspäť zo svojej cesty do nášho sídla. No – ťažké, ale nie nemožné. Som rada, že to všetci dokázali :-)

Keďže nás zajtra čaká už posledný deň nášho turnusu, chceme všetko riadne stihnúť. Presunuli sme teda časť zajtrajšieho programu na dnešný deň. Deti začali loviť bobríka kvetín. Každý, kto chcel, dostal plátno, vybral si nejaké kvety, listy či kamienky a z palety farebných sprejov si vybral svoje obľúbené farby. Z detí sa v okamihu stali sprejeri. Hotoví majstri :-)

A to je už asi všetko o dnešnom dni. Bol hektický, bol rušný, bol plný zážitkov a je načase si poriadne oddýchnuť, aby ten zajtrajší tiež stál za to :-)